NOVÁKY. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa tvár osady Laskár pri Novákoch začala meniť. Pozemky miestnych ľudí odkúpili bane a ich domy zrovnali so zemou. Dôvodom boli bohaté zásoby uhlia v tejto oblasti. Podobný osud stihol aj laskársky kaštieľ, ktorý tam stál od roku 1546. Po peknej dedine dnes nie je ani stopy. Záhradkári a bývalí obyvatelia sa pýtajú, kedy kompetentní zakročia.
Oblasť zdevastovali vandali
Kedysi obľúbená časť Novák sa zmenila na veľké smetisko. Po vysťahovaní obyvateľov tam začali ľudia zvážať odpad, založili množstvo skládok. „Chodia sem z Novák, Prievidze či z Partizánskeho," tvrdí záhradkár Štefan.
Lúky zaplnil stavebný materiál, chemikálie, odpad z áut, časti nábytku a pokazené potraviny. Ľuďom pohľad na zničené prostredie trhá srdce. „Býval som tu tridsať rokov, no niečo takéto som za celý ten čas nevidel. Zmenilo sa to tu na nepoznanie," hovorí bývalý obyvateľ Laskára Vladimír Chovan.
Kedysi pekná dedina dnes pripomína smetisko.
Miestni si myslia, že smetisko založili nielen podnikatelia a pracovníci technických služieb, ale aj autíčkari, ktorí sa potrebujú zbaviť nepotrebných častí áut.
Bane si nevedia rady
Laskár leží v katastrálnom území Novák, pozemky však patria Hornonitrianskym baniam Prievidza. Tie pre ťažbu uhlia zlikvidovali takmer všetky stavby v oblasti. S vandalmi si poradiť nevedia.
„Neporiadok vznikol nezodpovednosťou ľudí, ktorí tu založili čierne skládky. Nemáme však možnosť účinne zamedziť ich prístupu na náš pozemok," vysvetlila hovorkyňa baní Adriana Siváková. Prisľúbila však, že po ukončení rúbania stenového porubu a doznení banskej činnosti spoločnosť zabezpečí komplexnú revitalizáciu územia.
Vandalov neodrádza ani zákaz sypania smetí.
Pomôcť môže polícia
Laskár monitorujú novácki mestskí policajti. Dolapenie páchateľa pri čine je však mimoriadne komplikované. Primátor Novák Dušan Šimka preto vyzýva záhradkárov, aby každé nezákonné konanie nahlásili.
„Policajti sú na mieste do štyroch minút a môžu situáciu riešiť," povedal. Ľudia by podľa neho pomohli aj tak, že by sa im podarilo vandalov pri čine odfotiť.
V Laskári sa povaľujú kusy nábytku, elektrospotrebiče aj súčasti áut.
Kaštieľ je minulosťou
Súčasťou Laskára bol kedysi kaštieľ s parkom, v ktorom rástlo niekoľko vzácnych stromov. „Dodnes sú tam asi 200-ročné platany, ktoré by si zaslúžili ochranu," tvrdí archivár Slovenského národného múzea - Múzea Bojnice Erik Kližan.
Zo 460-ročného kaštieľa už neostalo nič. Padol za obeť banskej činnosti. Nezachovali sa ani takmer žiadne jeho fotografie. Posledná známa je z 50. rokov minulého storočia. „Kaštieľ totiž patril štátu a stal sa z neho vojenský objekt. Zo strategických dôvodov bolo zakázané ho fotiť," povedal Kližan.
Laskársky kaštieľ mal aj veľký historický význam. „Je to jediné miesto na hornej Nitre, kde v rokoch 1788 a 1789 pôsobila veľká osobnosť kultúrneho života, kardinál a reálny kandidát na pápeža Alexander Rudnay," doplnil archivár.
Posledná publikovaná fotka kaštieľa je z 50. rokov. Foto: SKEN Z LITERATÚRY
Kaštieľ v Laskári
História dnes už neexistujúcej pamiatky siaha do roku 1546. Vtedy to bol vodný hrad obohnaný priekopou s vodou. V roku 1601 ho vypálili Bočkayovi hajdúsi počas prepadu, pri ktorom zahynulo asi sto sedliakov.
Nový majiteľ ho v roku 1799 zrekonštruoval do novorenesančnej podoby. Dal zasypať vodnú priekopu a namiesto nej vznikol zámocký park so vzácnymi platanmi.
Neskôr mala byť z kaštieľa škola alebo celookresná nemocnica. Napokon ho však znárodnili, stal sa majetkom ministerstva vnútra a vojenským objektom.
Na stenách sa našla pôvodná maľba zachytávajúca podobu pôvodného vodného hradu.
Erik Kližan
