PRIEVIDZA. Parnú lokomotívu, o ktorú sa už niekoľko rokov starajú členovia Prievidzského parostrojného spolku, volajú Ušatá.
Neoficiálne mená dostali aj najnovšie motorové vlaky. Zväčša rozprávkové pomenovania majú napísané na čelných stranách mašín pod oknami.
Meno podľa uší
Každý vlak má svoje oficiálne číslo. Železničiari ho podľa neho identifikujú, presne vedia, o akú mašinu ide. Napriek tomu už v minulosti rušňovodiči dávali svojim vlakom aj zrozumiteľnejšie mená. Zväčša sa inšpirovali ich vzhľadom, alebo tým, ako jazdili.
Starú parnú lokomotívu, ktorá je v prievidzskom depe, vyrobili v tridsiatych rokoch minulého storočia, počas hospodárskej krízy. „V Čechách tieto mašiny volali Bulík, čo znamenalo, že boli nenáročné, nekomplikované a predsa dobre ťahali," vysvetlil člen Prievidzského parostrojného spolku a rušňovodič Martin Rys.
Jedným dychom ale dodal, že „na hornej Nitre je táto lokomotíva známa ako Ušatá. Môžu za to tzv. usmerňovače dymu, ktoré pripomínajú uši."
Keď lokomotíva vyšla z výroby, bočné plechy nemala. Pri jazde však mohutný dym narážal do kabíny rušňovodiča, takže mal sťažený výhľad. Až po troch rokoch jazdenia jej namontovali usmerňovače dymu, ktoré tento problém odstránili.
Prievidzské depo je domovom historickej lokomotívy Ušatá.
Foto: MARIÁN KUCMAN
Atrakcia pre deti
Každá séria nových vlakov si vždy medzi železničiarmi našla prezývku. „Okuliarnatá" lokomotíva má napríklad predné sklá podobné veľkým okuliarom.
Najnovšie motorové vlaky, ktoré z Prievidze jazdia smerom na Nováky, Handlovú i Nitrianske Pravno majú prezývku bagety, pretože sú dlhé.
Ich zaujímavosťou je, že sú zložené z dvoch častí. „Jedna je tzv. motorák a druhá riadiaci voz. Vždy jazdia spolu, nerozdeľujeme ich. Preto im náš kolega Radoslav Štefánik dal mená po rozprávkových postavičkách, ktoré tvoria pár a sú nerozlučné," prezradil M. Rys.
Po koľajniciach na hornej Nitre preto jazdia Danka a Janka, Pat a Mat, Kremienok a Chocholúšik, Žabčo a Žabinka, Renetka a Jonatánka alebo Kubko a Maťko. Sú dve výnimky. Jeden vlak má meno iba Kristínka a ďalší zas Ema. Tak nazval vlak po svojej dcére jeden z rušňovodičov.
Martin Rys hovorí, že „mnohí cestujúci si už na tieto mená zvykli. Zvlášť deti sa tešia, keď môžu nastúpiť do vlaku Kubko a Maťko alebo Danka a Janka."
Pre železničiarov však stále ostávajú oficiálnymi názvami vlakov ich čísla. V hlásení na stanici tak nikdy nebudeme počuť, že „na tretiu koľaj prichádza vlak Kremienok a Chocholúšik z Handlovej".
