Asi najpamätnejšia je jeho 16-dňová túra (456 km) Matra-Fatra-Tatra, no známy je i jeho pochod Ponitrianskou magistrálou z Nitry do Handlovej, či vystúp na štyri kopce Hornonitrianskej kotliny (Vtáčnik, Kľak, Magura, Rokoš) v priebehu 24 hodín.
Ani tento rok 45-ročný Ladislav Szibilla nezaprel v sebe povahu dobrodruha a spolu s 21-ročným synom Andrejom si vyskúšali prvý júlový víkend netradičné a náročné preteky. Mali v nich v čo najkratšom čase zdolať trasu dlhú 98,8 km po červenej značke z Telgártu na Donovaly, maximálne však za 30,5 hodiny.
Náročné preteky
Stúpanie na trase bolo 5475 metrov, klesanie 5376 metrov, na vymedzenej trati bolo 6 kontrolných stanovíšť - Kráľova hoľa, sedlo Priehyba, Čertovica, Chata pod Chopkom, Chata Ďurková a Hiadeľské sedlo. Tempo i prestávky si účastníci volili podľa svojich schopností a možností, avšak podmienkou bolo, aby dodržali časové limity na jednotlivých kontrolách. V prípade ich nedodržania organizátori jednoducho nestíhajúce družstvá stiahli a preteky sa pre ne skončili.
„Bol to nultý ročník vytrvalostných pretekov pod názvom Nízkotatranská stíhačka 2009. Bolo to náročné podujatie nielen na kondíciu súťažiacich ale aj papierovanie. Pred samotným štartom bolo nutné vybaviť rôzne povolenia od krajského úradu životného prostredia a správy národného parku na pohyb v teréne aj mimo oficiálneho návštevného poriadku Nízkych Tatier. Kompetentní napokon udelili povolenie pre 50 účastníkov - teda 25 dvojčlenných družstiev. V tom momente sa začala registrácia účastníkov, ktorá pre enormný záujem trvala naozaj veľmi krátko," prezradil viac o pretekoch prievidzský „zálesák" Ladislav Szibilla.
Cieľom bolo dokončiť súťaž
Szibillovci v úvode samotných pretekov nasadili solídne tempo, no tesne pod Kráľovou hoľou ich predbehli kandidáti na medailové pozície. Szibillovci však reálne na prvenstvo ani nepomýšľali, cieľom bolo hlavne dôjsť do cieľa v stanovenom časovom limite.
„Bolo nám jasné, že na celkové prvenstvo zrejme nemáme. Viacerí súperi boli totiž tradičnými účastníkmi podobných podujatí hlavne v rakúskych, švajčiarskych a talianskych alpách. Bolo to vidieť na ich výstroji a sprievodnom servise, ktorý mali zabezpečený. My sme si všetko potrebné nosili v batohoch, kým im zásoby vozilo auto. Naším cieľom bolo hlavne dôjsť do cieľa, čo sa viacerým dvojiciam nepodarilo. V sedle Priehyba na 23. kilometri opustili pole súťažiacich prvé dva tímy, ďalších sedem družstiev predčasne skončilo na Čertovici, kde bola méta 45. kilometra. A postupne končili ďalší," povedal Ladislav Szibilla. Zaujímavosťou bolo, že napriek stálemu pohybu v horskom teréne mali Szibillovci neustále aktuálne správy o konkurencii, o náskoku, či strate na súperov, a to vďaka mobilu a internetovej online stránke, na ktorú sa prenášali informácie z jednotlivých kontrolných stanovíšť.
Nízke Tatry uspokoja aj najnáročnejších turistov.
V hmle zablúdili
V istom úseku trate sa zdalo, že i Szibillovci budú vedení ako dvojica, ktorá trať nezvládla v časom limite.
„Po odchode Kamennej chaty pod Chopkom sme neverili vlastným očiam. Kým sme si dopriali krátku prestávku, padla hustá hmla a začal fúkať studený vietor. Tu vzdalo preteky sedem tímov, no my sme sa rozhodli zabojovať a dokončiť súťaž. Viditeľnosť bola sotva na dva metre, čo nás značne brzdilo. Dlhé štyri hodiny nám trvala cesta na Ďurkovú, kde odpadli ďalšie dve dvojice. Odtiaľto to už bola skôr otázka psychiky, pretože fyzická únava spolu s absenciou spánku už naplno úradovala. Navyše sme stratili značku a pred výstupom na Prašivú sme si vyrobili časové manko. Našťastie, opäť sme našli správny smer a i keď sa nám zdal záver pretekov nekonečný a mali sme toho plné zuby, prišli sme do cieľa na Donovaloch."
Szibillovci boli napokon v cieli klasifikovaní na šiestej priečke. Spolu z blúdením prešli viac ako 100 kilometrov za 27 hodín a 10 minút. Radostné pocity však tlmila únava a vyčerpanosť.
„Bola to najnáročnejšia akcia, akú som absolvoval. V závere sme so synom doslova mleli z posledného. Boli sme v každom prípade šťastní, že to už máme za sebou. Až oveľa neskôr nám došlo, čo sme vlastne dokázali. Ak bude možnosť, určite si tieto preteky napriek ich náročnosti ešte zopakujem," zakončil Ladislav Szibilla, pre ktorého to bolo už štvrté turistické podujatie, počas ktorého prešiel bez dlhšej prestávky 100 kilometrov. Pre jeho syna Andreja, ktorý zdedil po otcovi dobrodružnú povahu, tretie.
