Dnes už profesionálny basgitarista žije v Las Vegas. Po desiatich rokoch navštívil Prievidzu a milo ho prekvapilo, ako sa zmenila. JOZEF BOBULA (33).
Ako si spomínate na život v Prievidzi?
- Na vtedajšom strojárskom učilišti som študoval za automechanika, nikdy som sa ním však nestal. Absolvoval som civilku v bojnických kúpeľoch. Tam som sa dostal k hudbe, keď som počas voľných chvíľ cvičil a učil sa hrať.
Prečo ste vtedy chceli ísť do USA?
- Bol som samouk a veľmi veľa som cvičil. Denne šesť až osem hodín. Do štátov som chcel ísť študovať hudbu. Najskôr sa mi to síce nepodarilo, no na tieto časy rád spomínam. Práve v Prievidzi som každý deň objavoval krásy džezu a improvizácie.
Vaša návšteva sa nečakane predĺžila. Prečo?
- Pôvodne som tam išiel ako účastník Pink jazz festivalu, na ktorom sa pravidelne zúčastňovali hudobníci z nemeckého Ibbenburenu a texaského Arlingtonu. Keďže Prievidza je partnerským mestom Ibbenburenu, dostal som aj ja šancu letieť do USA. Po festivale som začal študovať džezovú hudbu v Texase a tak sa môj pobyt predĺžil. Po štyroch rokoch v škole som získal diplom, no pokračoval som na univerzite. Potom som sa z Texasu presťahoval.
Čomu sa v súčasnosti venujete?
- Žijem v Las Vegas a profesionálne sa venujem hudbe. Mám dve svoje skupiny The Jozef Bobula Trio a Jozef & Lisa duo. Hrávam však aj v rôznych šou a s rozličnými skupinami, nahrávam aj basu pre slávne osobnosti, ktoré prechádzajú Las Vegas.
Jozef už za svoj domov považuje Ameriku. Foto: ARCHÍV JOZEFA BOBULU
Vašou srdcovou záležitosťou je džez. Aké má postavenie na americkej hudobnej scéne?
- Džez je jedným z tradičných žánrov Ameriky. Je tam dosť obľúbený a podporovaný. V Las Vegas síce nie je číslom jeden, no aj tak sa tam veľa hráva.
Chýba vám Slovensko?
- Chýba a hlavne na Vianoce. Smutno mi je predovšetkým za rodinou. Budem sa snažiť rodnú krajinu navštevovať viac, no za svoj domov už považujem USA.
Nedávno ste navštívili Prievidzu. Aký ste z nej mali po toľkých rokoch pocit?
- Všetko sa veľmi zmenilo. Bol som milo prekvapený a hrdý, že Slovensko neostalo pozadu. Mesto, ktoré som kedysi opustil, je dnes omnoho krajšie, modernejšie a čistejšie. Vnímal som drobnosti ako kruhové objazdy, málo starých áut, pokosená tráva, množstvo kvetov či štýl obliekania miestnych ľudí. Potešili ma aj služby v hoteloch a kvalita jedla v reštauráciách.
Prievidžanom ste sa predstavili aj ako hudobník, zorganizovali ste pre nich koncert.
- Prehovorila ma na to moja manželka Heather. Všetko som organizoval cez internet, polovicu aparatúry som dokonca nakúpil iba pre prievidzský koncert. Na bicích ma sprevádzal Jozef Kalfas z Prievidze, Gapa z Koších na saxofóne a Martin Ferenčík z Prešova na klávesoch. Pri príprave koncertu mi veľmi pomohol aj Handlovčan Slavo Sršeň.
Kedy sa opäť vrátite na Slovensko a čo pre Hornonitranov pripravíte?
- Dátum ďalšej návštevy zatiaľ nepoznám, som veľmi zaneprázdnený koncertmi a vystúpeniami. Určite však čoskoro zase prídem a rád by som koncert zopakoval. Tentokrát však so svojimi muzikantmi z USA.