O jej vzťahu k plávaniu, o súťažnej kariére, i cieľoch do budúcna sa dočítate v našom rozhovore.
Ako ste sa dostali k plávaniu a čím vám tento šport učaril?
- Zúčastnila som sa vôbec na prvom kurze plávania, ktorý viedol Albert Priehoda. Mala som vtedy asi desať rokov. Plávanie sa mi zapáčilo, bolo to vtedy niečo nové, navyše sa v plaveckom klube vytvorila dobrá partia.
Plávaniu sa teda venujete už päťdesiat rokov. Viete prezradiť koľko pretekov ste za ten čas absolvovali?
- Tak to skutočne neviem, podrobnejšiu evidenciu som si viedla až od veteránskych pretekov, teda od roku 1997. Odvtedy som sa zúčastnila na 54 súťažiach.
Koľko ste absolvovali vrcholných podujatí - majstrovstiev sveta či Európy?
- Spolu sedem, na majstrovstvách Európy som bola trikrát - v roku 1997 v Prahe, v roku 1999 v Innsbrucku a pred dvomi rokmi Kranji. Na svetových šampionátoch som štartovala štyrikrát - v roku 1998 v Casablanke, v roku 2000 v Mníchove, v roku 2004 v Riccione a v roku 2006 v San Franciscu.
Aké najcennejšie umiestenia ste na týchto podujatiach získali?
- Na stupeň víťazov som nedosiahla, umiestňovala som sa pravidelne od štvrtej po dvanástu priečku. Najbližšie k medaile som mala na majstrovstvách Európy v Innsbrucku, kde som dohmatla na štvrtom mieste, len o pár stotín za bronzovou priečkou.
Medaily z vrcholného podujatia sa môžete dočkať už v septembri, kedy vás čakajú majstrovstvá Európy v Španielsku. V novej vekovej kategórii 60 – 64-ročných žien budete patriť k najmladším, čo by ste mohli v bazéne využiť.
- Bola by som veľmi rada, keby sa mi to podarilo. Budem mať na to viac pokusov, chcela by som štartovať na všetkých znakárskych dĺžkach a ešte aj 50 m voľný spôsob. No ani konkurencia nespí, iste ma čaká náročný boj o čo najlepšie výsledky.
Ktorá disciplína je vašou srdcovou záležitosťou?
- Čo sa týka plaveckého štýlu, tak určite znak a z dĺžok mám najradšej asi stovku.
Spomínali sme vaše výsledky na majstrovstvách sveta či Európy. Ktoré výsledky dosiahnuté na domácej scéne – slovenskej či československej si ceníte najviac?
- Potešil ma každý jeden kvalitný výsledok, či zlepšenie osobného maxima. Za veľmi cenné výsledky však pokladám, že som sa od roku 1979 stala desaťkrát majsterkou Slovenska v odznaku zdatnosti, som viacnásobná akademická majsterka Slovenska či Československa. Veľmi si cením aj fakt, že ma za roky 1998 a 2006 ocenila Slovenská plavecká federácia ako najlepšieho slovenského plavca v kategórii veteránov.
Ako dlho si ešte trúfate pretekať?
- Dúfam, že čo najdlhšie, je to podmienené najmä zdravotným stavom. Našťastie doma mám podporu a pochopenie pre môj šport, čo je veľkým plusom. Nie je ničím nezvyčajným, že na rôzne súťaže chodia plávať sedemdesiatničky a na vrcholných plaveckých podujatiach súperia dokonca aj deväťdesiatničky.
Nedávno dostal počas pretekov infarkt váš známy Dušan Vatrt. Nerozmýšľali ste po tejto udalosti, či by ste nemali v tréningoch či na pretekoch trochu „pribrzdiť“?
- To, čo sa stalo Dušanovi sa dotklo nielen mňa, ale aj ďalších plavcov, určite si každý v duchu kládol podobné otázky. Moje srdce je však zatiaľ v poriadku, snažím sa dodržiavať životosprávu, chodím pravidelne na zdravotné prehliadky. Pokiaľ by tie vykázali nejaký problém a plávanie by mi v tomto smere priťažilo, bola by som ochotná prestať súťažiť.
Máte za sebou bohatú súťažnú kariéru. Je ešte niečo, čo by ste chceli v plávaní dosiahnuť?
- Víťazstvá, či osobné rekordy vždy potešia, no moje ciele sa netýkajú konkrétneho umiestnenia. Skôr toho, že by som sa chcela plávaniu venovať čo najdlhšie. V bazéne, najmä otvorenom, sa cítim vynikajúco, plávanie ma akoby nabíjalo energiou.
Okrem aktívneho plávania sa venujete, či ste sa venovali, aj výchove mladých plavcov. Jednak ako lektorka v základnom plaveckom výcviku, ale aj ako trénerka v prievidzskom klube. Vraj máte spočítané, koľko detí prešlo vašimi „rukami“ počas základného plaveckého výcviku?
- Áno, mám to spočítane, je to až prekvapujúco vysoké číslo. Plávať som učila v našom regióne za posledných 34 rokov viac ako 16-tisíc detí. Práca s mladými ma napĺňa, veľmi sa teším, keď vidím, akú majú začiatočníci radosť z toho, ako v plávaní napredujú.
Úspešná ste boli aj ako trénerka v prievidzskom klube. Vaši zverenci sa môžu pochváliť mnohými medailami z majstrovstiev Slovenska.
- Ako trénerka som mala pod palcom mnoho plavcov, viacerí z nich boli skutočne sľubnými talentmi ako napríklad Peter Domanický, Miroslav Jedinák, Martina Veterníková, Benedikt Hausner a ďalší. Celkovo moji zverenci získali na majstrovstvách Slovenska 27 titulov, 23 druhých miest a 15 tretích.
Je to úctyhodná bilancia. Vo vašich plaveckých šľapajach sa vydali aj vaši synovia. Tiež sa im vraj v mládežníckych kategóriách darilo.
- Áno, obaja sa v mladosti venovali plávaniu a chodili do plaveckých tried. Bruno však len po ôsmu triedu na základnej škole, i tak však získal viacero medailí z majstrovstiev Slovenska. Úspešnejší bol Benedikt, ktorý bol reprezentantom Českej a Slovenskej federatívnej republiky i Slovenska. V žiackych kategóriách bol 41-násobným majstrom Slovenska a trojnásobným majstrom ČSFR. V kategórii dorastu získal na slovenskom šampionáte deväť medailí, z toho 2 najcennejšie. Darilo sa mu aj na medzinárodnej scéne, získal dve prvé miesta na neoficiálnych majstrovstvách Európy mladších juniorov. Žiaľ, pre zdravotné problémy musel predčasne ukončiť svoju sľubnú kariéru.
Vybudovaním krytého bazénu v Prievidzi sa podmienky na plavecký šport výrazne zlepšili, no počet záujemcov paradoxe klesá.
- Žiaľ, záujem o šport sa celkovo znížil, netýka sa to len plávania. V klube sme si mysleli, že keď nebudeme musieť dochádzať do iných miest za tréningom, zmobilizuje to mlaď, no odozva u nej nebola až taká veľká. Vôbec sa nedá porovnať základňa klubu spred niekoľkých rokov so súčasnou.
