PRIEVIDZA. Dve matky z hornej Nitry sa s početnou rodinou samé pretĺkali životom. Nádej do ťažkej životnej situácie im priniesli terénne sociálne pracovníčky organizácie Úsmev ako dar Edita Rihariová a Mária Melicherčíková.
Zmierňujú smútok
Vlani v júli odštartoval na celom Slovensku podprojekt s názvom Komplexná sociálna práca s rodinami detí s poruchami správania. Pracovníčky pomáhajú aj rodine v Prievidzi a Partizánskom.
Program je zameraný na sprevádzanie rodín v nelichotivej životnej situácii. Ocitla sa v nej aj matka piatich detí z Partizánskeho.
„Dve z detí sú v detskom domove a mama by ich rada získala naspäť,“ vysvetlila Edita Rihariová a doplnila: „Nie je to však možné, pretože trpí psychickým ochorením. Pomáhame jej preto aspoň zmierniť smútok.“ Okrem toho ju sprevádzajú po úradoch, zabezpečujú častejší kontakt s deťmi.
Aby spolu komunikovali
Terénne pracovníčky sa venujú aj Prievidžanke Kataríne a jej štyrom deťom. Jedno z nich, dospelá dcéra sa po šiestich rokoch vrátila z detského domova, bolo treba prekonať bariéry a nájsť spoločnú reč.
„Snažíme sa matke pomôcť pochopiť, prečo sa deti správajú určitým spôsobom, zmierňovať medzi nimi odstup a nasmerovať Katarínu tak, aby zvládala všetko sama,“ vysvetlila Mária Melicherčíková.
Život je krajší
Program trvá do októbra. Po roku a pol by sa malo v živote týchto dvoch rodín niečo zmeniť. Už teraz však cítiť určité pokroky.
Vníma to tak aj samotná Katarína, pre ktorú sú terénne pracovníčky neoceniteľnou oporou. „Veľmi mi pomohli s dcérou. Predtým sme mali problémy, dnes je to inak,“ tvrdí Prievidžanka.
Voči cudzím ženám si postupne vytvorila priateľský vzťah, nemá zábrany sa im zdôveriť. „Odkedy k nám chodia, viac sa teším zo života,“ uzavrela Katarína. Autor: JAR
