Jeho tím v prestížnej pohárovej súťaži najskôr postúpil zo skupinovej fázy, kde mu boli súpermi taliansky celok Brescia, chorvátsky Šibenik a grécky Olympiakos Pireus, do štvrťfinále súťaže. V ňom si v čiernohorskom derby poradil s tímom Herceg Novi (12:12 a 9:8) a kvalifikoval sa na finálový turnaj najlepšej štvorky Európskej ligy, ktorý sa konal koncom mája v chorvátskej Rijeke. Zaťovičov tím v semifinále zdolal Mladosť Záhreb 11:9 a vo finále súťaže si poradil s obhajcom prvenstva janovským Pro Recco pomerom 8:7 po predĺžení. Dvadsaťšesťročnému Zaťovičovi sme položili niekoľko otázok.
Juraj, aký je to pocit vyhrať Európsku ligu?
- Je to niečo neskutočné, podarilo sa mi dosiahnuť úspech, o ktorom mnohí len snívajú. Zisk prvenstva v Európskej lige považujem za svoj životný úspech.
Pre mnohých bolo vaše víťazstvo v súťaži prekvapením, pasovali vás skôr za outsiderov finálového turnaja...
- Do tej pozície nás postavili skôr médiá, my sme si verili. Určite sme neprišli do Rijeky na výlet. Vedeli sme, že máme silný tím a ak nám bude Šťastena priať, môžeme sa pokojne prebojovať do finále.
O účasť vo finále ste sa popasovali s tímom Mladosť Záhreb, ktorého hnali vpred hlasivky domácich Chorvátov.
- Mladosť Záhreb je čo sa týka počtu víťazstiev v európskej pohárovej súťaži dosiaľ najúspešnejší klub. No ako som už spomenul, verili sme si. Záhrebčanov sme dokázali poraziť aj v Jadranskej lige a chceli sme to zopakovať aj vo Final four. V samotnom zápase sme podali solídny energický výkon, vložili sme do hry srdce a po víťazstve o dva góly sme postúpili do finále. Pre mnohých to bola senzácia a už dopredu hovorili, že vo finále jasne prehráme s talianskym celkom Pro Recco, ktorý vyhral posledné dva ročníky Európskej ligy.
Ale vy ste opäť „nerešpektovali“ papierové predpoklady a ambicióznych Talianov ste odsunuli na druhú priečku.
- Aj vo finále sme sa prezentovali výborným výkonom, hrali sme koncentrovane, opäť sme príkladne bojovali a dali do hry srdce. Postupne sme si vypracovali až trojgólový náskok, no taliansky tím potvrdil svoje kvality a dokázal v riadnom hracom čase vyrovnať. V predĺžení sme kvalitne bránili, počas šiestich minút sme neinkasovali ani gól a približne dve minúty pred koncom sme z presilovky po dorážke strelili víťazný gól. Po skončení zápasu prepukla v našom tábore veľká radosť. Boli to pre mňa skutočne veľmi krásne okamihy. V poslednej dobe zažívam radostné obdobie, potešilo ma nielen toto prvenstvo, ale aj narodenie syna Marka, ktorý prišiel na svet niekoľko dní pred vyvrcholením Európskej ligy.
Po prvenstve v Európskej lige vás vraj čakali veľké oslavy v Kotore, keď ste sa vrátili domov z Rijeky.
- Fanúšikovia nám pripravili nádherné privítanie. V Čiernej Hore je vodné pólo šport číslo jedna, ako u nás futbal či hokej. Ľudia sú týmto športom pobláznení, veď na naše ligové zápasy chodilo aj vyše dvetisíc fanúšikov. Po našom návrate z Rijeky bol na kotorskom námestí pripravený program s hudbou, ohňostrojom, kde nás prišlo privítať okolo 3000 ľudí. Atmosféra bola podobná, ako keď sa vrátili Slováci ako majstri sveta z hokejového šampionátu. Bolo to niečo fantastické, ťažko sa to opisuje, to treba zažiť.
Víťazstvom v Európskej lige ste potvrdili, že Kotor je kvalitný tím patriaci do užšej európskej špičky. No po finančnej stránke vraj všetko v klube neklapalo ako malo...
- Pravdou je, že ani Kotoru sa nevyhla hospodárska a finančná kríza a od decembra nám nechodili výplaty. No možno aj tieto problémy nás hráčov zomkli a na finálovom turnaji Európskej ligy sme ukázali veľkú silu a pevný charakter. Verím, že práve triumf v prestížnej súťaži bude novým impulzom pre sponzorov a situácia v klube sa stabilizuje.
Ako sa Kotoru darilo v skončenej sezóne v ďalších súťažiach?
- V ďalších dvoch súťažiach, v ktorých sme hrali, sme už neboli takí úspešní. V Jadranskej lige, kde hrajú chorvátske, slovinské a čiernohorské tímy, sme skončili tretí a v domácej súťaži sme obsadili druhú priečku, keď nám titul vyfúkol Herceg Novi. Doplatili sme na to, že náš najväčší rival v boji o zlato si preniesol z Jadranskej ligy viac bodov do domácej súťaže ako my. Hoci sme zo siedmich vzájomných zápasov štyri vyhrali a v jednom remizovali, na zisk zlata to nestačilo. Fakt, že sme nezískali domáci titul nás dosť mrzel, no vynahradili sme si to výborným účinkovaním v Európskej lige.
Stihli ste popri pôsobení v Kotore sledovať, ako si počína v slovenskej extralige klub, v ktorom ste športovo vyrastali?
- Samozrejme, sledoval som počínanie Novák cez internet, no bol som v spojení aj s niektorými vodnými pólistami NCHZ. Bývalým spoluhráčom som držal na diaľku palce v ich bojoch o medaily.
Nováčania napokon získali v extralige „len“ bronz. Ako hodnotíte tento výsledok?
- Tretie miesto je odrazom momentálnej situácie v nováckom vodnom póle. Situácia začína byť alarmujúca, kompetentní by mali niečo robiť, aby vodné pólo v Novákoch nešlo dole vodou. Nováky boli baštou vodného póla na Slovensku, bola by to škoda, keby svoju pozíciu úplne stratili.
