BOJNICE. Milovníci prírody sa tešia, pretože je to znak, že lipa žije a má ešte dostatok síl.
Začiatkom 50. rokov minulého storočia jej konáre siahali do 30-metrovej výšky a obvod kmeňa meral 12,5 metra. Potom začala chátrať a zdalo sa, že dožíva.
Chránený prírodný výtvor
V roku 1952 pracovníci Múzea Bojnice urobili na jej korune kondičný rez a staticky zabezpečili hlavné konáre, ktoré hrozili odlomením.
V roku 1962 ju odborníci vyhlásili za chránený prírodný výtvor.
Napriek zásahom postupne odumreli aj ďalšie hlavné konáre, bolo treba neustále ošetrovať torzo kmeňa, ktorý napadli drevokazné huby a hmyz. Približne pred pätnástimi rokmi sa odborníkom podarilo zregenerovať jej kmeňový systém.
Múzeum Bojnice, ktoré sa o lipu stará, zakázalo vstup návštevníkov do blízkosti tohto stromu a vyriešilo zavlažovanie jej koreňov. Potom lipa skutočne ožila a vyhnala nové výhonky. A práve tie už zmohutneli a opätovne v tomto období zakvitli.
Dopestovali dcéry
Plnia sa slová riaditeľa bojnického múzea Jána Papca, ktoré vyslovil v čase, keď odborníci strom ozdravovali, že Matejova lipa prežije nielen našu, ale možno aj ďalšie generácie.
Prvé pokusy dopestovať jej potomkov začali v roku 1990. Najskôr zo semien, ale to na zachovanie genetického fondu nepostačovalo. Napokon pracovníci Arboréta Borová Hora výpestky zavrúbľovali a dopestovali tak niekoľko jej „dcér“.
Dvojča vysadia v zámockom parku
Najkrajší stromček na jeseň roku 2005 zasadil vedľa jeho „matky“ prezident SR Ivan Gašparovič. Mladá lipka už poriadne podrástla a v tomto roku po prvý raz už nasadila niekoľko kvetov.
V zámku uchovávajú ešte ďalšiu geneticky vypestovanú „dcéru“, ktorá mala byť zálohou, ak by sa nebola ujala prvá lipka. Keďže dvojníčka pri starej lipe sa dobre rozvíja, druhú lipku na jeseň zasadia v iných priestoroch zámockého parku, konštatoval Papco.
Odolala Turkom aj Bočkajovym vojskám
Podľa povesti, lipy pod Bojnickým zámkom sadil v roku 1321 pán Váhu a Tatier Matúš Čák Trenčiansky. V 15. storočí pod nimi kráľ Matej Korvín usporadúval snemy a hostiny.
Svedčia o tom zachované kráľovské listiny datované v Bojniciach so záverečnými formulkami, „pod našimi milými lipami bojnickými“. Preto jediná zachovaná z týchto líp dostala aj meno po tomto panovníkovi.
Prežila nájazdy Turkov a podľa historických prameňov veľmi šetrne sa k nej správalo počas stavovských povstaní v 17. storočí aj Bočkajove vojsko. V jednej z historických listín je napísané, že „boj prebiehal so zvláštnou šanobou lipy pamätnej“.
