PRIEVIDZA. Hornonitrianski záchranári minulý týždeň oslavovali. V Bojnickom zámku si pripomenuli tridsiate výročie vzniku rýchlej zdravotnej služby v našom regióne.
Zaspomínali si na ťažké začiatky, no pripomenuli aj poslanie záchranárov, ktoré dnes ľudia často zneužívajú.
Časy sa menia
Prievidzský okres získal prvú sanitku v roku 1929, záchranka vznikla o päťdesiat rokov neskôr. Zaslúžila sa o to Vlasta Cmarková, ktorá vtedy pôsobila v bojnickej nemocnici ako primárka oddelenia anesteziológie a resuscitácie. Prvým vedúcim lekárom záchranky bol Peter Pavol Heriban.
„Tento región bol silným priemyselným centrom, ktorý rýchlu zdravotnú pomoc veľmi potreboval. V Prievidzi tak vznikla jedna z prvých záchraniek na Slovensku,“ spomína Heriban.
Vlasta Cmarková upozornila, že začiatky boli veľmi ťažké. Prvú sanitku značky Škoda 1203, ktorá mala pôvodne smerovať do Afganistanu, poskladali doslova na kolene. Pre celý región vtedy pracovala len jedna záchranka. Dnes je tu už šesť poskytovateľov tejto služby.
„Kedysi mohli byť záchranármi len muži, ženy totiž podľa zákona nesmeli zdvíhať ťažké bremená. Dnes je všetko inak,“ povedala Cmarková.
Ľudia spohodlneli
Pred 30 rokmi absolvovali záchranári štyri výjazdy za deň. Vlani ich bolo až 14 denne. „Viac ako 80 percent z nich si náš zásah nevyžadovali,“ povedal záchranár Štefan Petic.
Ľudia dnes podľa neho volajú rýchlu k banalitám, kedysi si vedeli pomôcť aj sami. „Naložili postihnutého do auta, dokonca na voz ťahaný koňmi, a do nemocnice ho priviezli,“ spomína. Dnes sanitka aj trikrát denne vezie opilca, ktorému nič nie je.
„Keby sme mali lepší dispečing, nemuselo byť toľko planých výjazdov,“ myslí si Cmarková. „Záchranka by mala pomáhať ľuďom v ohrození života, bohužiaľ to tak nie je. Pre malé zranenia tak chýbame tam, kde našu pomoc skutočne potrebujú,“ doplnil Petic.
