Vyštudoval agropodnikateľstvo, už niekoľko rokov sa však naplno venuje kultúre. Stál pri zrode festivalov v Bojniciach, Handlovej a Žiari nad Hronom. Kolegovia z brandže ho obdivujú, že aj do takýchto malých miest dokáže pritiahnuť veľké spevácke hviezdy nielen zo Slovenska, ale už aj zo zahraničia. Dvadsaťosemročný JANKO KULICH z Handlovej.
Odbor agropodnikateľ nie je práve najvhodnejšou kvalifikáciou na prácu v kultúre. Napriek tomu sa jej venujete profesionálne už niekoľko rokov.
- Kultúra nepatrí síce k lukratívnym odvetviam, ale poľnohospodárstvo je na tom ešte horšie. Čím ďalej, tým viac si však uvedomujem, že obe odvetvia majú veľa spoločného. V oboch môžeme hovoriť o kultúre, burine, dobrej pôde, úrode, ale i škodcoch a humuse. Už piaty rok pracujem ako dramaturg Mestského kultúrneho centra v Žiari nad Hronom. Vždy som však o sebe hovoril ako o Prievidžanovi, narodenom v Bojniciach, žijúcom v Handlovej a pracujúcom v Žiari. Pár rokov som však už Handlovčanom, ktorý pracuje všade. Mám festival v Bojniciach (Folkové Bojnice), v Handlovej (Na brehu), v Žiari (City fest ZH) a verím, že raz si jeden stvorím aj v Prievidzi. Mojou pracovnou náplňou sú komerčné aj nekomerčné aktivity. V Žiari režírujem rôzne akcie, robím dramaturgie klubovej scény, či iných projektov od hip-hopu, cez dychovku, metal, punk, až po džez, blues a world music. To všetko som ja, ale ako svoju vizitku používam svoj handlovský festival Na brehu. To som ja, tam nerobím kompromisy.
Spomínaný festival Na brehu ste pred tromi rokmi stvorili doslova na zelenej lúke. Mal mimoriadny úspech. Čomu to pripisujete?
- Hlavnú zásluhu na tom má dramaturgia, výber účinkujúcich. Je to festival, kde diváci hlavne počúvajú a na záver si aj zatancujú. Ale nie je to klasický pivný festival. Prvý ročník jednoznačne najviac ozdobila Lucie Bílá, ktorá sa stala jeho krstnou mamou. Na úspech festivalu má nepochybne vplyv aj nádherné prírodné prostredie.
Do Handlovej ste pritiahli skvelé spevácke hviezdy, darí sa vám to aj v Žiari. Čím dokážete týchto umelcov presvedčiť, aby prišli?
- Na dramaturgiách podujatí si dávam veľmi záležať, každého účinkujúceho si dôkladne vyberám, aby konečný výsledok celého programu potešil všetkých. Práve program plný skutočných osobností a žánrov rôzneho druhu upúta pozornosť umelcov, ktorých oslovujem a pomáha im pri rozhodovaní, či vystúpia v takejto spoločnosti alebo nie. Doteraz som sa stretol len s nadšenými reakciami a verím, že to tak bude aj ďalej. Vlani sme preto Na brehu mali Dana Bártu, či Milana Lasicu vystupujúceho dovtedy len na Pohode. V Žiari máme festival City fest ZH, na ktorom už vystúpili kapely Olympic, Katapult alebo Desmod. Do Žiaru sme pritiahli aj Helenu Vondráčkovú, Paľa Haberu, Michala Davida, ale aj veľkú zahraničnú hviezdu Kate Ryan. Teším sa, že Na brehu tento rok vystúpi Richard Müller, bol to môj sen, ktorý si splním.
Stretnutia so špičkovými umelcami niekedy rúcajú ilúzie o tom, akí v skutočnosti sú. Kto z nich na vás doteraz urobil najväčší dojem?
- Je to pravda. A platí tiež, že najväčší umelci sú obyčajnými ľuďmi. Pokojne to môžem povedať o husľovom virtuózovi Petrovi Michalicovi, džezmenovi Lacovi Deczim či Milanovi Lasicovi. Takéto stretnutia s osobnosťami potvrdzujú, že moja práca má zmysel, že nič nie je v umení dôležitejšie ako to, aby umelec i divák mali vkus.
Ste nielen dramaturgom a režisérom programov, ale aj pesničkárom. Aké miesto vo vašom živote má hudba a spev?
- Dnes sa už za pesničkára veľmi nepovažujem, som skôr textár. Píšem texty napríklad pre speváčku Ivanu Kováčovú a v poslednom čase sa mi podarilo napísať pár divadelných rozprávok pre deti, ktoré sme spolu s priateľkou aj uviedli na pódiá. Ako pesničkár sa však vždy cítim pri svojom festivale Folkové Bojnice, ktorý je mojou srdcovou záležitosťou. Tam sa cítim ako folkáč. Bez hudby si neviem predstaviť svoj deň a nie to ešte život.
