V Slovinsku naše nádeje zviedli boj o jednu postupovú pozíciu s Rusmi, Litovčanmi a domácimi Slovincami. Ich snaha však vytúžený postup nepriniesla, po prehrách 28:40 so Slovinskom, 26:43 s Ruskom a výhre 35:32 nad Litvou obsadili Slováci tretiu pozíciu a ich sen o účasti na šampionáte sa rozplynul.
V slovenskom drese v Slovinsku nastúpil aj 17-ročný Opatovčan Michal Holdoš, odchovanec bojnickej hádzanej, momentálne hráč Nových Zámkov. Po návrate domov sme mu položili niekoľko otázok.
Michal, keďže postupovala len jedna reprezentácia, je zrejmé, že vás tretie miesto na kvalifikačnom turnaji nemohlo uspokojiť...
- To nie, pred odchodom do Slovinska sme si verili a dúfali sme, že by to mohlo vyjsť. No ukázalo sa, že v Slovinsku boli očividne lepšie družstvá a naše tretie miesto je v danej konkurencii odrazom kvalitatívnej reality.
Mohli by ste nám priblížiť zápasy Slovákov?
- Zápas so Slovinskom sme začali dobre, no postupne sa začali viac presadzovať kondične lepšie pripravení Slovinci. V polčase sme prehrávali o štyri góly, no stále sme boli v hre o víťazstvo. Žiaľ, druhý polčas sme nezvládli. Slovinci správne nabudení domácim publikom nás prekukli, vedeli, čo na nás platí a zápas s prehľadom doviedli do víťazného konca. Aj súboj s Rusmi sme začali dobre, v 5. min sme vyhrávali 4:1, no potom sa od nás odvrátila Šťastena. Začali sme inkasovať lacné góly z rýchlych protiútokov, nepodržali nás ani brankári. Už do prestávky sme prehrávali o osem gólov a zápas sa nám už nepodarilo zdramatizovať. Rusi, ktorí sa chytili, nám už nedali žiadnu šancu na zvrat. Po tejto prehre sme stratili šancu postúpiť na majstrovstvá sveta. Posledný zápas s Litvou nám konečne vyšiel. Brankári sa chytili, darilo sa nám v útoku a v prvom polčase sme získali osemgólové vedenie. V druhom sme už kontrolovali stav, priestor dostali aj mladší hráči. V závere Litva trochu znížila, no to už nič nemenilo na našom víťazstve.
Prvé dve prehry boli dosť vysoké. V čom bol najväčší rozdiel medzi našou reprezentáciou a Slovinskom či Ruskom?
- Podľa môjho názoru najmä v zohranosti. My sme neboli ani na jednom sústredení kompletní, kým naši súperi pôsobili zohratejším dojmom. A to v zápasoch urobí veľa. V stretnutiach so spomínanými družstvami nás súperi predčili aj pri zakončení, nám sa v útoku nedarilo podľa predstáv. Pod náš výkon so Slovinskom sa podpísala aj únava z cesty.
Po prehrách so Slovinskom
a Ruskom zavládlo v slovenskom tábore sklamanie. Ako ste vnímali následnú výhru nad Litvou? Prinavrátilo vám víťazstvo chuť do hádzanej, či stále prevládalo sklamanie z neúspešnej kvalifikácie?
- Sklamanie sme určite stále cítili, ale na druhej strane sme boli radi, že sme neskončili v kvalifikačnej skupine poslední a pripísali sme si na konto aj víťazstvo. Určite by sme odchádzali oveľa nešťastnejší, keby sme poprehrávali všetky zápasy.
So svojimi 17-timi rokmi ste patrili k najmladším členom slovenského výberu do 21 rokov. Napriek tomu ste dostali šancu hrať v dvoch zápasoch.
- Áno a som za to trénerovi vďačný. Podobné náročné zápasy sú pre hráčov obrovskou školou. Hral som asi 12 minút v zápase proti Slovinsku, kde som aj strelil dva góly a potom približne 10 minút proti Litve.
Poďme od reprezentácie
k vášmu klubovému pôsobeniu. Momentálne ste v extraligových Nových Zámkoch, kam ste prestúpili pred sezónou z Bojníc. Dostávate príležitosť aj v domácej najvyššej súťaži mužov, či ešte musíte čakať na svoju šancu?
– Nehrávam veľa, no v každom zápase mi tréner dá príležitosť. Samozrejme, musím na sebe neustále pracovať, veď ísť do mužstva, ktoré hrá slovenskú extraligu, bolo pre mňa veľkým výkonnostným skokom. Vlani som mal na konte asi len štyri zápasy medzi mužmi v I. lige, inak som hrával len v doraste, a zrazu nastupujem proti najlepším mužom na Slovensku. Snažím sa postupne preklenúť spomínaný rozdiel.
Zrejme vám k tomu pomáha aj fakt, že chodíte vypomáhať prvoligovým mužom Bojníc.
- Áno, v zápasoch Bojníc dostávam viac príležitostí a získavam tak zápasovú prax v mužskej súťaži. Privítal som možnosť opäť hrať za Bojnice aj preto, že mám v klube veľa známych a rád sa tam tak vraciam.
