Rovnako ako bývalý skvelý obranca či súčasná opora nemeckého Norimbergu aj on to dokázal v rokoch nasledujúcich po sebe. Úspešne tak obhájil svoje víťazstvo spred roka a ďalších 12 mesiacov bude sedieť na tróne slovenského futbalového kráľovstva. Cennú trofej si vyslúžil v hlasovaní 35 expertov predovšetkým za svoje konštantne vynikajúce výkony v drese jedného z najlepších tímov na svete, anglického futbalového veľkoklubu FC Liverpool. V sezóne 2007/08 sa s ním prebojoval do semifinále Ligy majstrov, na jeseň 2008 potom pomohol slovenskej reprezentácii k aktuálne 1. miestu v tabuľke 3. kvalifikačnej skupiny o postup na MS 2010 do JAR. Dvadsaťštyriročný odchovanec prievidzského futbalu odpovedal na niekoľko otázok.
Podarilo sa vám obhájiť víťazstvo v tejto ankete. Bolo to podľa vás náročnejšie ako dominovať premiérovo?
- Hovorí sa, že obhájiť je ťažšie ako vyhrať prvýkrát. Aj keď to premiérové ocenenie bolo naozaj veľmi cenné, asi budem aj ja s týmto výrokom súhlasiť. Tento rok som bol na tri mesiace vyradený z futbalu a väčšiemu počtu slovenských hráčov sa darilo vo svojich kluboch. V závere urobila dobré výsledky aj reprezentácia, takže asi bolo ťažšie a náročnejšie získať titul najlepšieho futbalistu.
Akými slovami by ste celkovo zhodnotili rok 2008? Považujete ho za svoj doteraz najúspešnejší?
- Začal sa celkom dobre, nastupoval som pravidelne, darilo sa nám v domácej lige a postúpili sme do Ligy majstrov. Potom však prišlo v októbri zranenie a na tri mesiace ma dostalo z futbalu. Nehrával som a prežíval som jedno z najťažších období vo svojej kariére. V decembri, keď som opäť nastúpil na zápas, sa všetko otočilo a odvtedy už hrávam pravidelne. Minulý rok bol teda taký kolísavý, chvíľku bolo dobre, potom zasa horšie. Ťažko povedať, či bol úplne najúspešnejší v mojej kariére, ale asi aj áno. Bol to môj prvý ucelený rok v Liverpoole, nastupoval som pravidelne, takže rozhodne ho hodnotím kladne.
Bolo určite nesmierne zložité prepracovať sa do základnej zostavy FC Liverpool. Čím ste si podľa vás vyslúžili dôveru trénera Beniteza?
- Pomohlo mi, že vtedy bol dlhodobo zranený Daniel Agger. Na postoch stopéra mal Rafa Benitez k dispozícii len dvojicu Jamie Carragher a Sami Hyypiä, ktorí mali na konte obrovské množstvo odohraných zápasov. Španielsky kouč je známy tým, že zostavu dosť často rotuje, takže aj ich potreboval občas vymeniť a nechať ich odpočinúť. Dal mi šancu v pohárovom zápase proti Havantu, ktorý pre mňa síce nedopadol veľmi slávne, ale práve vtedy ma tréner Benitez podržal a dal mi šancu aj v ďalšom stretnutí. Odvtedy som sa už stále zlepšoval a snažil som sa plniť pokyny, ktoré som dostával. Predovšetkým som hral jednoducho s cieľom pomôcť mužstvu. Zrejme sa mi to darí, keďže dostávam šancu stále.
Aký je Benítez v porovnaní
s inými kormidelníkmi, ktorí vás viedli v doterajšej kariére? Určite vás veľa naučil.
- Kladie veľký dôraz na hernú disciplínu a predovšetkým na taktickú prípravu, ktorej sa venujeme každý deň. Najmä v tomto som sa dosť zlepšil a dosť som sa od neho naučil. Je to skôr komunikatívny tréner, demokrat, nič nerieši krikom alebo veľkými príkazmi. Takmer všetky veci sa snaží riešiť v pokoji a dohovormi.
Čo tréningový proces v FC Liverpool? Ako vyzerá váš „pracovný“ deň?
- Každý deň máme o 9.45 h zraz v tréningovom centre v Melwoode. Potom sú na programe raňajky a príprava na tréning. Ten sa začína o 10.30 h a trvá hodinu, prípadne 75 minút. Po ňom máme obed a do ďalšieho dňa voľno. Počas sezóny trénujeme stále len jednofázovo. Počas prípravy sú samozrejme dvojfázové tréningy.
Museli ste niečo zmeniť po svojom príchode z Ruska do Anglicka, najmä čo sa týka herného štýlu?
- Všetko sa v Anglicku odohráva vo väčšom nasadení a tempe, tomuto som sa musel prispôsobiť. Keď som bol mladší, dostával som veľa žltých kariet. Už na mojom prvom stretnutí s Benitezom mi tréner povedal, že v Anglicku musím hrať oveľa opatrnejšie, pretože v Premier League je veľmi jednoduché byť napomínaný. Ako stopér sa snažím najmä vyhrávať všetky hlavičky a chodiť do každého súboja. Taký štýl hry mám rád. Aj tu v Anglicku, rovnako ako v Rusku, sa snažím ísť fyzicky do tela, no vyhýbam sa faulom, čo sa mi zatiaľ darí.
V Anglicku je futbal obrovským fenoménom, pociťujete to napríklad pri výletoch do mesta a podobne? Je to obrovský rozdiel oproti Rusku?
- V súkromí som si musel zvyknúť na väčšiu popularitu. Aj v Rusku sme už boli dosť sledovaní, v Anglicku je to však v oveľa väčšej miere a intenzite. Najmä keď idem do centra mesta a nezoberiem si čiapku alebo šiltovku, je to dosť náročné. Patrí to však k tomu a nedá sa povedať, že by mi to zvlášť prekážalo. Samozrejme, niekedy človek chce mať vyslovene pokoj, najmä keď je na obede či večeri s priateľkou alebo kamarátmi.
Ako je na tom vaša angličtina po viac ako ročnom pôsobení na Britských ostrovoch? Rozumiete už Liverpoolčanom Gerrardovi s Carragherom, keď sa rozprávajú medzi sebou?
- S nimi dvoma je to ešte naozaj veľmi ťažké. Už im síce rozumiem, no rozhodne nie tak dobre, ako keď sa so mnou rozpráva cudzinec alebo Angličan nepochádzajúci z Liverpoolu. Vtedy nemám žiadny problém. V angličtine mi najviac pomohlo obdobie, keď som bol zranený. Mal som viac času a snažil som sa každý deň vyhradiť si aspoň jednu hodinu na zdokonalenie mojej angličtiny.
Ani v minulom roku sa vám nevyhýbali zranenia. Ako vníma hráč situáciu, keď nemôže pomôcť svojim spoluhráčom na ihrisku a na dlhý čas je odstavený od futbalového diania?
- Pre žiadneho futbalistu to nie je jednoduché, keď nemôže hrať. Rovnako som to pociťoval aj ja. Zranenia však tiež patria k futbalu a keď už prídu, treba sa s tým len zmieriť. Rozhodne som sa nechcel utápať myšlienkou, že nemôžem hrať. Snažil som sa pozerať dopredu a v každodennom cykle som chcel dať tomu čo najviac, aby som návrat na trávniky čo najviac urýchlil. To sa mi napokon aj podarilo, keďže prvé predpoklady boli, že po troch mesiacoch by som mohol začať trénovať a ja som vlastne po tomto období už odohral súťažný zápas.
Bolo to aj tou vašou húževnatosťou a bojovnosťou, ktorou sa prezentujete aj na trávniku, že sa vám podarilo predbehnúť očakávania lekárov o návrate po zranení?
- Už pri cvičeniach s fyzioterapeutom som sa snažil robiť úplne všetko naplno a pokiaľ mi to koleno dovolilo, vždy som si aj pridával. Z predchádzajúcich drobnejších zranení som sa tiež vždy rýchlo dostal, takže aj teraz lekári a maséri verili, že rekonvalescencia bude prebiehať rýchlejšie ako zvyčajne. A tak to napokon aj bolo.
Reprezentácia zažila výborný záver roka. Proti Poľsku ste nehrali, čo vás nepochybne nesmierne mrzelo. Ako ste sledovali tento „veľký“ zápas?
- Sledoval som ho síce na internete, ale obraz dosť skákal a aj preto som ho nevidel úplne do konca. Na diaľku som však samozrejme chalanom veľmi držal palce a bol som šťastný, že to takto zvládli.
Čo je potrebné urobiť, aby sme ďalej kráčali po nastúpenej ceste a po dlhom čakaní sa dostali na veľké podujatie?
- Musíme pokračovať v tej hre a výsledkoch, ktoré sme, či už so mnou alebo bezo mňa, predvádzali v kvalifikácii. Každý hráč musí vydať zo seba maximum a urobiť pre úspech všetko. Som presvedčený, že ak sa nám toto podarí, máme šancu dotiahnuť to veľmi ďaleko.
Váš cieľ do roku 2009, ktorý je už takmer v jednej štvrtine? Žeby hetrik v ankete Futbalista roka?
- Uvidíme, bolo by to pekné (smiech). Najviac si určite prajem zdravie, pretože v minulom roku som pocítil, aké to je, keď je človek zranený alebo chorý a nemôže ovplyvniť dianie okolo seba. Čo sa týka športových úspechov chcem vyhrať aspoň jednu trofej s Liverpoolom a so Slovenskom postúpiť na majstrovstvá sveta. To by bolo naozaj krásne.
