HANDLOVÁ. Sedemdesiatosemročná Handlovčanka sa od októbra minulého roku učí anglický jazyk. Doposiaľ nevynechala ani jednu hodinu kurzu.
Trápi ju, že jej už dobre neslúži pamäť a slovíčka sa musí neustále učiť. Keďže horšie vidí, do školy s ňou chodí aj jej dcéra a pomáha jej.
Prekvapila aj učiteľku
„Vlani mala vnučka v Prahe svadbu. Za muža si zobrala Francúza. Celá jeho rodina hovorila nielen po francúzsky, ale aj po anglicky. Ja som im nerozumela ani slovo. Vtedy som si povedala, že sa musím naučiť aspoň základy angličtiny,“ spomína si na rozhodnutie vrátiť sa do školských lavíc takmer osemdesiatročná Júlia Padúchová.
V kurze, ktorý sa začal v Handlovej v októbri, odhodlaná dôchodkyňa prekvapila nielen spolužiakov ale aj učiteľku. „So seniormi sa už v kurzoch stretla, ale ja som jej najstaršia žiačka,“ smeje sa J. Padúchová.
V škole ju sprevádza jej dcéra. Čiperná dôchodkyňa má problémy so zrakom, nemôže preto čítať a ani písať. Poznámky jej píše dcéra. Doma si už J. Padúchová s úlohami poradí, používa lupu. Navyše si kúpila angličtinu na cédečkách, takže ju doma počúva. „Hovoria veľmi rýchlo, niekedy im vôbec nerozumiem,“ povzdychla si J. Padúchová.
Trápi ju pamäť. „Veľa zabúdam. Na slovíčka, ktoré som sa učila na začiatku kurz, si občas nedokážem spomenúť. Takže si ich musím neustále opakovať.“
Pletie ju nemčina
Júlia Padúchová je usilovná žiačka. Doteraz nevynechala ani jednu hodinu. Neváha dokonca investovať do prekopírovania celej učebnice angličtiny, ktorú objavila v knižnici, no dlhšie si ju už nemohla nechať.
Rodina ju v jej aktivitách maximálne podporuje. „Keď vnučka so svojou novou rodinou prišla cez Vianoce ku mne, už som sa odvážila vysloviť niektoré slovíčka či dokonca vety. Ocenili to. Občas ma poopravia, ale to je dobre, pretože sa učím na vlastných chybách,“ hovorí J. Padúchová.
Ako dieťa chodila do nemeckých škôl, doma sa s rodičmi rozprávala po slovensky. Nemčina je jazyk, ktorému výborne rozumie. V čase, keď sa učí angličtinu, jej však trochu prekáža, pretože sa jej slová z oboch jazykov pletú.
Do konca školského roku ju čaká ešte niekoľko hodín kurzu. Nepredpokladá, že by v štúdiu pokračovala. Myslí si, že v jej veku jej stačia aspoň základy.
Odporúča svojim rovesníkom, aby niečo podobné vyskúšali. „Netreba sa opúšťať, rezignovať. Učenie angličtiny som prijala ako realitu, pretože chcem rozumieť mojej rodine. Takže okrem lúštenia krížoviek a sudoku si aj takto cibrím pamäť,“ dodala J. Padúchová.