PRIEVIDZA. Deti dnes majú podľa psychologičky veľa problémov, ktoré vplývajú na kvalitu ich života. Medzi najzávažnejšie patria medziľudské vzťahy, situácia v rodine a školská záťaž.
Z prieskumu Slovenskej akadémie vied vyplýva presvedčenie rodičov, že ich potomkovia sú šťastní. Problémy dieťaťa si ale často vôbec nevšimnú.
Rôzne vplyvy
Tlačová agentúra TASR informovala o prieskume, z ktorého vyplynulo, že Slováci patria k šiestim národom, ktoré hodnotili zdravie detí najmenej priaznivo.
Mentálne zdravie mládeže je ovplyvnené mnohými faktormi. Ako vysvetlila školská psychologička Zuzana Klačanská, veľa detí je osamelých, pretože rodičia na ne nemajú dosť času, trápi ich neúspech v škole, aj keď sa snažia a pribúda tých, ktoré sa nevedia primerane sociálne začleniť.
Výsledky prieskumu tiež ukázali, že rodičia s rôznym vzdelaním posudzujú deti inak. „Je to pravda,“ povedala psychologička a doplnila: „Problémom je najmä rozpor medzi očakávaním rodičov a možnosťami detí.“
Voľný čas
Európski rodičia sa nezhodujú na tom, ako by ich deti mali tráviť voľný čas. Najviac obmedzení pociťujú mladí Francúzi, ktorí majú množstvo školských a mimoškolských aktivít, alebo ich rodičia zapájajú do domácich prác. „Najväčšiu slobodu v organizovaní voľného času majú deti vo Fínsku a Švédsku,“ informovala TASR.
„Je dôležité, aby sa deti podieľali na rozhodovaní o tom, ako strávia voľné chvíle, no dať im v tomto smere úplnú voľnosť nie je správne,“ povedala Klačanská. Aktivity detí by podľa nej mali byť vždy výsledkom dohody medzi rodičom a jeho potomkom.
Smutná mládež
Rodičia si myslia, že v Európe je veľmi málo smutných detí. Máloktorí pripustili, že ich dieťa nemusí byť také šťastné, ako si myslia. Podľa Klačanskej je svet mladého človeka komplikovaný hlavne od puberty.
„Dieťa si začína všímať svoj vnútorný svet a zaoberať sa problémami, ktoré predtým takmer vôbec nevnímalo. Preto stále pribúda tých, o ktorých nemôžeme s istotou tvrdiť, že sú šťastné.“ Myslí si, že v citlivom období môže akýkoľvek problém šťastie dieťaťa naštrbiť.
Psychologička presvedčenie rodičov vysvetľuje tým, že vidia to, čo vidieť chcú. „Ak si želajú, aby ich ratolesť bola šťastná, vyhľadávajú situácie, v ktorých skutočne je. Pritom si zabudnú všimnúť alarmujúce prejavy, že nie je všetko v poriadku.“ Zuzana Klačanská však pripustila, že zistiť skutočnú situáciu je pre rodičov často mimoriadne ťažké. Mnohé deti sa im totiž nikdy nezdôveria.
