Na čo ste sa v prieskume zamerali?
- Na stav životného prostredia v okrese Prievidza. Vlastné poznatky som overovala dotazníkmi. Oslovila som nimi obyvateľov štyroch miest a desiatich obcí hornej Nitry. Odpovedali mi na pätnásť otázok, spätnú väzbu som dostala od dvesto respondentov. Viac ako polovica patrila do vekovej kategórie od dvadsaťjeden do štyridsať rokov. Zistila som, že väčší záujem o ekológiu majú obyvatelia miest pred tými, ktorí žijú na vidieku. Rovnako i to, že opýtaní čerpajú najčastejšie informácie z médií a najmenej sa im ich dostáva v rodinnom prostredí.
Čo považujú vaši respondenti za najzávažnejšie ekologické problémy na hornej Nitre?
- Znečisťovanie životného prostredia v dôsledku priemyselnej výroby a ťažby nerastných surovín, ale aj tranzitnú dopravu, ktorá často vedie centrami miest a obcí. Prekvapilo ma, že najmenej ich znepokojuje nedostatok zelene v miestach, kde žijú, znečistenie a degradácia pôdy, ohrozenie živočíšnych a rastlinných druhov, znečistenie podzemnej a povrchovej vody.
Aké odpovede ste získali na otázku, či zaznamenali obyvatelia miest a obcí v poslednom období negatívne zmeny v stave životného prostredia?
- Najviac ich znepokojuje zmena klimatických podmienok počas ročných období, nadmerná ťažba dreva v hornonitrianskych lesoch a stále sa vyskytujúce nelegálne skládky domového odpadu. Viac ako polovica respondentov v ankete uviedla, že spozorovala úbytok v počte druhov rastlín a živočíchov vo svojom okolí. Našli sa však i takí, ktorí k pozitívnym zmenám v životnom prostredí nášho regiónu zaradili mokrade, ktoré vznikli v dôsledku banskej činnosti na poddolovanom území v okolí obce Koš, v Laskári i v ďalších lokalitách.
Kto má podľa vášho prieskumu negatívny vplyv na to,
že Prievidzský okres patrí
k najohrozenejším regiónom Slovenska?
- Jednoznačne priemysel, konkrétne Elektrárne Nováky, Novácke chemické závody, Hornonitrianske bane Prievidza. Problémy však vidia aj v zaužívanom spôsobe života ľudí, v nekoordinovanej ťažbe dreva, viac na ekológiu by mala dbať vláda či poľnohospodári. Turisti však podľa mojich zistení nemajú žiadny podiel na súčasnom stave životného prostredia v našom regióne.
So stavom životného prostredia úzko súvisí aj separácia odpadových surovín. Venovali ste sa v prieskume aj tejto oblasti?
- Áno. Ľudia najčastejšie triedia plasty, papier a sklo. Najmenej nebezpečný odpad. Prekvapilo ma, že biologicky rozložiteľný odpad triedi až jedenásť percent respondentov, niektorí sa zameriavajú aj na textil a kovy, no stretla som sa aj s odpoveďami, že ich separácia domového odpadu vôbec nezaujíma.
Aké sú teda závery vášho bádania na hornej Nitre?
- Mala by sa zlepšiť informovanosť a environmenálne vedomie obyvateľov regiónu. Myslím si však, že to neplatí len pre hornú Nitru. Do konkrétnych úloh v ochrane prírody a krajiny by sa mali zapájať nielen vedecké inštitúcie a mimovládne organizácie, ale aj verejnosť a hlavne školy. V každom z nás je sila pozitívne ovplyvňovať kvalitu životného prostredia, avšak aj sila deštrukčná. Sila zničiť všetko pekné okolo seba a život v akejkoľvek jeho podobe.
Environmentálna ekológia. Myslíte si, že v čase hospodárskej krízy, ktorá zmieta väčšinu sveta, nájdete v tomto odbore uplatnenie?
- Počas štúdia som získala interdisciplinárne vzdelanie a schopnosť tvorivo myslieť, aktívne pristupovať k riešeniu problémov. Ako environmentálna ekologička sa môžem uplatniť napríklad pri navrhovaní a posudzovaní dopadu na životné prostredie pri inžinierskych, dopravných a vodných stavbách. A to nie je málo. Uvidím, čo prinesie budúcnosť, ale oblasť ktorú študujem, považujem za perspektívnu. Veď kto iný ako my sami, musíme chrániť a zveľaďovať prostredie, v ktorom žijeme?
