PORUBA. Anna Lichnerová z Poruby sa vlani dožila stých narodenín. Napriek vysokému veku sa zaujíma o dianie okolo seba, sleduje televíziu.
Na mená prezidentov Slovenska, ale aj niekdajšieho Československa, si spomína už veľmi ťažko. Pri terajšej voľbe mala dávnejšie jasno, komu odovzdá svoj hlas.
Ruky ju neposlúchajú
„Starká má svoj pravidelný denný režim, presne v rovnakom čase raňajkuje, obeduje, alebo si počas dňa pospí. Sme radi, že členovia okrskovej komisie tento jej režim rešpektovali a prišli hneď poobede,“ povedala vnučka Anny Lichnerovej Terézia Hanková.
Storočná babička slabo počuje a zrak už tiež nemá najlepší, predsa si hlasovací lístok prečítala a ukázala na jedného zo siedmich kandidátov, ktorého si vybrala už dávnejšie.
Obálku s hlasovacím lístkom sa jej nedarilo vložiť do prenosnej hlasovacej urny. Nakoniec to zvládla. „Ruky mi už neslúžia ako voľakedy. Veď som s nimi celý život robila. Aj nohy ma bolia. Keby za mnou neprišli, tak by som už nemohla ísť voliť. To by ma mrzelo,“ zdôraznila starenka.
Pozerá spravodajstvo
Najobľúbenejším seriálom najstaršej Porubčanky, rodáčky z Opatoviec nad Nitrou, je Komisár Rex. So záujmom si však pozrie každý večer televízne spravodajstvo a občas aj politické debaty.
Za svoj život zažila mnoho prezidentov, ich mená sa jej už ale vytrácajú z pamäte. „Skôr si spomína na dávnejšiu minulosť,“ vysvetlila Terézia Hanková.
Anna Lichnerová zažila obe svetové vojny, v Nemecku bola v čase, keď mu vládol Hitler. Vie, čo je utrpenie a bieda. „Aj teraz som volila tak, aby bolo už len lepšie,“ dodala storočná babička.