Odev našich predkov bol veľmi jednoduchý, ale praktický. V súčasnosti sa o tom presviedčajú predovšetkým členovia folklórnych skupín, ktorí si ich obliekajú pri vystúpeniach.
„Spredu na človeka slnko pečie, zozadu ho súkenné oblečenie chladí,“ povedal nám prednedávnom na margo tradičného odevu folklorista Roman Gažo.
Na jeho slová zareagovala riaditeľka Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi Iveta Géczyová. „Je pravda, že pracovné ošatenie našich predkov malo takúto skvelú vlastnosť. V našom regióne však muži nenosili košele zo súkna, ale z tkaného plátna.“
Zložitý proces
Zhotovenie jednotlivých súčastí odevu nebolo jednoduché a venovali sa mu najmä ženy. Najskôr bolo nutné dopestovať rastliny s textilným vláknom, najčastejšie konope alebo ľan. Konopné bolo drsné a hrubé, ľanové pevné a mäkšie.
Na hornej Nitre siali hlavne konope. Keď rastliny vyrástli, vytrhali ich, sušili na slnku, máčali v stojatej vode a opäť sušili. „Ženy konope trepali na trlici, potom česali na tzv. železnici alebo na hachle. Pomocou kolovrátku či vretienka spriadali nite a tie snovali. Nakoniec postavili v izbe krosná a začalo tkanie,“ priblížila zložitý proces vzniku plátna I. Géczyová.
Naši predkovia tkali v tomto období, teda vo februári a marci, keď už mali podriapané perie, ale nemohli ešte pracovať vonku na poli.
Z domáceho plátna vznikali nielen odevy na denné nosenie pre celú rodinu, ale napríklad aj posteľná bielizeň, obrusy, tašky, z najhrubšieho plátna vrecia, plachty na prenášanie potravín, ale aj sena, slamy a dreva.
Pestrejšie ženy
Základom mužského pracovného odevu bola jednoduchá košeľa a gate. „Šili ich z dvoch kusov plátna. Jednoducho ich zložili, zošili a vznikli dve nohavice. Do rozkroku všívali štvorec plátna. Gate sa uväzovali len povrázkom, nemali žiadne gombíky,“ hovorí I. Géczyová a dodáva: „Muži nosili aj súkenné nohavice, tie však boli skôr sviatočné. Mali zložitejší strih a viac kopírovali tvar nohy.“
Z domáceho plátna bola aj väčšia časť pracovného odevu žien. Jeho základom bol rubáš. „Plnil hneď niekoľko úloh. Ženy ho nosili ako spodný odev, spávali v ňom a najmä v letnom období slúžil ako samostatný odev. Sukňová časť bola zošitá zo štyroch až šiestich šikmo strihaných dielov. Hornú časť rubáša tvorilo oplečie alebo oplečičko, ktoré bolo z bavlny. Ich odev bol pestrejší a variabilnejší ako mužský,“ zdôraznila I. Géczyová.
Napriek tomu, že plátno vyrábali v domácich podmienkach, predsa bolo kvalitné a vydržalo dlhé roky. Dodnes nájdeme na dedinách v truhliciach niektoré plátenné časti odevov alebo posteľnej bielizne. „Poznala som človeka, ktorý ešte pred pár rokmi spával len na plátenej plachte,“ dodala I. Géczyová.