Počas tohto súťažného ročníka si 18-ročný zadák vyskúšal najskôr v drese dvadsiatkárov slovenskú extraligu, neskôr patril k najlepším hráčom na svetovom šampionáte hokejistov do 20 rokov, kde skončila naša reprezentácia na štvrtej priečke. A v prvej polovici februára prišla pozvánka do seniorskej reprezentácie. S tou Štajnoch absolvoval výjazd do Švajčiarska, počas ktorého Slováci odohrali tri prípravné súboje. Bielorusko porazili 4:0 a so Švajčiarmi prehrali 1:2 a 3:4 po samostatných nájazdoch. Martinovi Štajnochovi, hráčovi extraligového družstva Orange 20, sme položili niekoľko otázok.
Martin, odohrali ste prvé zápasy za seniorskú reprezentáciu. Aký je to pocit nastúpiť
na ľad s tými najlepšími hráčmi, čo mal tréner Slovákov Filc k dispozícii?
- Bol to skvelý pocit. Patrične som si to užíval, či už tréningy, zápasy, ale aj dianie mimo ľadu. Všetko bolo zabezpečené na profesionálnej úrovni, čo sa mi veľmi páčilo. Bolo super hrať s najlepšími slovenskými hokejistami, ktorí mi ako nováčikovi na reprezentačnom zraze ochotne pomáhali, začo im patrí veľká vďaka.
Mali ste aj trému, či určitý stres, aby ste ako menej skúsený hráč v reprezentácii nesklamali?
- Pred prvým zápasom som mal nejaké obavy, ale po prvom striedaní to zo mňa spadlo. Snažil som sa na ľade nechať všetko a odviesť čo najlepší výkon.
Nastúpili ste vo všetkých troch súbojoch Slovenska. S kým ste si na ľade rozumeli najlepšie a s kým mimo neho?
- Prvý zápas som hral vo štvrtej obrane so Starostom a v súbojoch so Švajčiarskom som nastupoval v druhej obrannej dvojici so Švarným. Ak mám pravdu povedať, hralo sa mi so všetkými spoluhráčmi dobre, veď každý z nich je veľmi kvalitný hráč a v hokeji už niečo dosiahol. Rovnako som si rozumel so všetkými spoluhráčmi aj mimo ľadu, len veľmi ťažko by som menoval jedného či dvoch hokejistov. Skutočne boli všetci voči mne kamarátsky a nápomocný.
Posledný duel so Švajčiarmi ste odohrali na ľade pod holým nebom. Určite to bol pre vás nový nepoznaný zážitok. Aké to bolo?
- Je to zážitok na celý život. V tomto súboji sme viac bojovali so snehom ako so súperom, ale v každom prípade to bolo veľmi príjemné spestrenie zápasu.
Počas stretnutia bola zima
a, ako ste spomínali, snežilo. Mali ste na tento súboj aj špeciálnu hokejovú výbavu?
- Všetci sme dostali kukly a termo oblečenie. Kuklu na tvári nemal nik, no termo oblečenie niektorí využili, bolo to na osobnom zvážení každého hokejistu. Sneženie bolo nepríjemné. Niekedy som mal striedanie, že som skoro nič nevidel. Keď bola hra v útočnom pásme v rohu a ja na modrej čiare, stávalo sa, že som iba sem-tam zazrel puk. Bolo to skutočne dosť zaujímavé... Ale zasa, keby nesnežilo, nebola by taká super atmosféra. Ja som si tento zápas užíval.
Aký ste mali dojem zo svojho prvého reprezentačného sústredenia medzi seniormi
a z vášho výkonu?
- Som nadmieru spokojný s tým, koľko priestoru som dostal na ľade, za čo som trénerovi Filcovi vďačný. Bola to pre mňa veľmi cenná skúsenosť. Čo sa týka hodnotenia mojich výkonov, to skôr nechám na kompetentných.
So Švajčiarmi Slováci prehrali oba prípravné súboje. Čo vám po nich povedal tréner?
- Prehry hodnotil dosť odlišne. Tá prvá 1:2 bola skôr nešťastná, boli sme herne lepší, mali oveľa viac vyložených šancí ako súper, no nepremenili sme ich. Na druhej strane sme mali aj viac vylúčených hráčov, čo v konečnom dôsledku rozhodlo o výsledku. Druhú prehru nebral tréner nejako tragicky, zápas v Gstaade bol skôr exhibíciou, aj keď chcel každý vyhrať. Viedli sme o dva góly, ale za pár sekúnd bolo vyrovnané a samostatné nájazdy, ktoré rozhodli o víťazovi, to už bola lotéria.
Rozprával sa tréner Filc
po zápasoch aj konkrétne s vami? Ak áno, čo vám povedal?
- Vždy, keď sme na seba narazili na ľade či mimo neho, sa ma niečo úsmevne opýtal, ale konkrétne o hokeji a špeciálne o mojich výkonoch sme sa nebavili. Osobne ma však potešilo, keď som si v novinách prečítal vyjadrenia trénera, že som si dobre plnil na ľade úlohy, ktoré som dostal.
Takže zo strany trénera nepadla zmienka, či s vami ráta aj do budúcna...
- Nie, no myslím si, že s nami mladými počítajú aj do budúcna, inak by mňa s Tatárom ani nepozývali. Všetko však bude závisieť na nás, akými výkonmi sa budeme naďalej prezentovať. Je jasné, že ak nebudeme hrať na požadovanej úrovni, nedostaneme ďalšie pozvánky do reprezentácie.
Pred rokom ste ešte hrávali prvú ligu za Prievidzu. Napadlo vám vôbec, že už nasledujúci rok môžete obliecť dres seniorskej reprezentácie?
- Tak to určite nie. To by mi nenapadlo ani trebárs koncom uplynulého roka, kedy som už
hrával pravidelne extraligu a nazbieral aj nejaké skúsenosti a kanadské body. Ale v každom prípade som za reprezentačnú skúsenosť vďačný, veľmi si ju cením.
