Olympiáda poštových holubov má dvojročnú periodicitu. V januári tohto roku sa konala po tridsiaty prvý raz. Organizovali ju Nemci v Dortmunde.
Príjemný šok
Ján Mokrý z Prievidze na ňu neodchádzal s prehnanými očakávaniami. Tipoval, že jeho holub Modrý špic by mohol v kategórii štandard skončiť okolo desiateho miesta. „Prvenstvo ma doslova šokovalo, ale príjemne. Mal som obrovskú radosť. Je to najväčší úspech, aký môže chovateľ poštových holubov dosiahnuť. Pocity, ktoré som prežíval na pódiu pri preberaní ocenenia, sa nedajú opísať.“
Na druhom a treťom mieste v tejto kategórii skončili holuby z Veľkej Británie a Maďarska.
Záverečný galavečer olympiády sa konal vo veľkej športovej hale. Po vyhlásení víťazov sa na pódiu predstavili také hviezdy ako napríklad Sting alebo speváčka Cher. „Nemci pripravili veľkolepé podujatie. Podľa mnohých to bola najlepšia olympiáda poštových holubov doteraz. Latka je postavená vysoko. O dva roky túto medzinárodnú akciu organizujú Poliaci a v roku 2013 dostalo právo pripraviť olympiádu Slovensko,“ prezradil J. Mokrý.
Úspešní predkovia
Zo siedmich olympijských disciplín poštových holubov sú dve označené ako súťaž krásy. V jednej z nich dominoval prievidzský Modrý špic. Ján Mokrý hovorí, že sa vždy viac sústreďoval na letecké výkony poštových holubov na krátkych i dlhých tratiach. „Nemyslel som, že raz uspejem so svojím chovancom v súťaži krásy. Kým som ho do kategórie štandard prihlásil, musel nalietať viac ako 3000 kilometrov. Ostatné už bolo v rukách odborníkov z celého sveta. Posudzovali celkovú eleganciu holubov, stavbu tela, svalstvo, kvalitu peria, krídel, plynulý prechod od zobáka, cez hlavičku až po chrbát. Modrý špic získal najviac bodov a zvíťazil.“
Olympijský víťaz poštových holubov musí mať nielen kvalitnú starostlivosť od svojho chovateľa, ale aj dobrý rodokmeň. Štvorročný operenec z Prievidze sa z otcovej i matkinej strany môže pochváliť viacerými predkami, ktorí uspeli v rôznych súťažiach.
Preteky s rizikami
Poštové holuby sú typické tým, že sa z ktoréhokoľvek miesta dokážu vrátiť domov. Prečo je to tak, doteraz nikto nezistil.
Chovateľ Ján Mokrý používa prirodzený spôsob starostlivosti. „Keď si holuby založia rodinu, nechám ich spolu, aby sa o mláďa starali. Pri pretekoch je vták hnaný láskou k partnerke a mláďaťu, chce byť čo najskôr pri nej. Neraz sa mi táto teória potvrdila. Pri tzv. vdovskom chove je pár spolu len chvíľu, potom ich chovateľ oddelí a sústredí sa na prípravu operenca na preteky.“
Súťaže nie sú jednoduché. Holuby odvezú kamióny na vopred určené miesto a vypustia ich. Napríklad z Prahy do Prievidze priletí pri priaznivých podmienkach za štyri hodiny.
„Pretekajú na krátkych a dlhých tratiach. Rovnako ako atléti, aj holuby sú stavané pre rôzne dĺžky letu. Silnejšie typy lietajú na krátkych úsekoch, na dlhých sú úspešné menšie a štíhlejšie typy. Africkí bežci, veľmi útli, tiež vyhrávajú behy na 5 alebo 10 kilometrov,“ uviedol príklad J. Mokrý.
Pripomenul, že každý let holuba prináša veľa rizík. Nevyspytateľné počasie, dravci, ale aj streľba ľudí z rôznych zbraní neraz ukončí život pretekajúceho vtáka. Napriek výborným orientačným schopnostiam môže aj zablúdiť. Na nohe má štítok, vďaka ktorému sa dá určiť, komu patrí. V čase e-mailovej komunikácie sa informácie o zatúlaných vtákoch veľmi rýchlo rozšíria.
Chovatelia kedysi museli čakať doma na svoje pretekajúce holuby. „Dnes je to jednoduchšie. Každý holub má čip. Keď priletí domov, prijímač ho okamžite zaregistruje a zaznamená čas príletu,“ vysvetlil Ján Mokrý.
Záľuba od detstva
Úspešný prievidzský chovateľ poštových holubov pochádza z Nedožier-Brezian. „Na gazdovských dvoroch takmer nikdy holuby nechýbali. Už ako chlapec som ich mal rád. Keď som dva dostal od strýka, začal som sa o ne starať. Rokmi sa ich počet zvyšoval, rovnako aj kvalita starostlivosti o ne. Dnes si už bez nich život neviem predstaviť. Je to záľuba, ktorej sa nedá len tak zriecť,“ vyznal sa J. Mokrý.
Podotkol, že by sa jej nemohol venovať bez podpory manželky a celej rodiny, ktorá s ním zdieľa všetky radosti i starosti spojené s chovom poštových holubov.
Pri stavbe rodinného domu v Prievidzi myslel na svoje holuby, snažil sa im vytvoriť čo najlepšie podmienky. V súčasnosti ich J. Mokrý chová asi päťdesiat. „Väčšina z nich má mená, aby som ich jednoduchšie rozoznal. Vznikajú zväčša podľa vonkajších znakov, najmä sfarbenia. Mám ale aj Raketu, teda holuba, ktorý veľmi rýchlo lieta.“
Holuby sú jeho život. Neprejde deň, aby medzi ne nešiel, nekŕmil ich, nevyčistil ich obydlie, neskontroloval ich zdravotný stav. „Vždy sa mi odmenia svojou prítulnosťou, ale aj úspechmi, ktoré dosiahnu na súťažiach. Modrý špic mi urobil obrovskú radosť, dal mi krásny darček k šesťdesiatke,“ dodal J. Mokrý.
