Mnohých to prekvapilo, no viacerí neštandardné ukončenie súťažného ročníka 29-ročného ostrostrelca vzhľadom na vzniknutú situáciu očakávali. Nasledujúci deň po jeho oznámení vedeniu, že definitívne končí, sme mu položili niekoľko otázok.
Viktor, čo sa skrýva za vaším rozhodnutím?
- Je toho viac. No najpodstatnejšie je, že som stratil chuť do hokeja. Tréningy i zápasy mi už nerobili radosť, skôr naopak, psychicky ma ubíjali. Už nemalo význam takto pokračovať.
Hokejom sa živíte už dlho
a chuť do tohto športu vám nikdy nechýbala. Jej strata
tak isto mala svoj dôvod.
Prezradíte ho?
- Áno, nemám s tým problém. Približne v polovici januára po neúspešnom zápase v Topoľčanoch náš tréner pred chalanmi z mužstva naznačil, že si zrejme niektorí hráči natipovali proti nášmu klubu. Aj keď nikoho nemenoval, podľa indícií som pochopil, že myslí aj mňa. Veľmi sa ma to dotklo a urazilo ma to. Som Prievidžan, vždy som sa snažil v drese MŠHK odviesť čo najlepší výkon. Prakticky som bol dva týždne z toho mimo. Odvtedy bol pre mňa každý tréning akoby nasilu, bez chuti. A bez psychickej pohody sa hrať hokej nedá. Tréner mal aj naďalej voči mojej osobe určité výhrady, čo ma psychicky ubíjalo. Moje rozhodnutie skončiť so sezónou nabralo definitívne kontúry po tom, ako mi vedenie nevyplatilo prémie za december s odôvodnením, že podávam slabé výkony a nemám dobrý prístup k zápasom. Veľmi ťažko sa hrá pod vedením ľudí, ktorí mi neveria. Urobil som tak to, čo sa mi v danej chvíli a situácii zdalo po triezvej úvahe ako najlepšie východisko – ukončil som pôsobenie v MŠHK.
Nedostali ste prémie za slabé výkony, no paradoxom je, že si vás pár dní po tom
predstavitelia trenčianskeho extraligového klubu pozvali na tréning. Ako sa to
„upieklo“?
- To ani sám neviem. Len sa ma manažér MŠHK Frimmel spýtal, či nechcem ísť na tréning do Trenčína, že majú záujem, aby som tam prišiel. Zatrénoval som si tam pod vedením Hossu, chceli dokonca, aby som nasledujúci deň hral zápas, no nakoniec z toho vzišlo. Na striedavý štart som už kvôli môjmu veku nemohol hrávať a k inej dohode medzi klubmi nedošlo.
Ako ste sa rozišli s trénerom, či klubovými funkcionármi? Ako prijali vaše rozhodnutie?
- Úplne v pohode, bez problémov. Riaditeľa klubu som sa pýtal na vysvetlenie, prečo som nedostal decembrové prémie a dozvedel som sa, že ma vraj takýmto spôsobom chceli naštartovať. Tréner takisto vzal moje rozhodnutie na vedomie, nerobil z toho žiadnu vedu, veď nie som prvý hráč, čo v MŠHK pod jeho vedením skončil.
Máme váš koniec chápať ako ukončenie sezóny,
či hokejovej kariéry?
- Sezóny. Chcel by som hrať hokej aj naďalej. Momentálne však potrebujem pauzu a pokoj, aby som si vyčistil hlavu. Budem sa vo väčšej miere venovať práci a najmä svojim najbližším, keďže čakám prírastok do rodiny.
To znamená, že neprídete do hľadiska ani povzbudiť už
bývalých spoluhráčov
v súbojoch s Ružinovom?
- Nie, neprídem. Výsledky a štatistiky si určite pozriem, no na prievidzskom štadióne ako divák nebudem. Vzdám sa aj funkcie asistenta trénera pri prievidzských žiakoch - siedmakoch a deviatakoch, skutočne potrebujem oddych od prievidzského hokeja.
Je predpoklad, že budúcu
sezónu začnete opäť v Prievidzi, či skúsite hokej niekde inde?
- Pokračovanie mojej hokejovej kariéry momentálne s prievidzským klubom nespájam. Črtajú sa nejaké možnosti, je reálne, že znovu vyskúšam zahraničie. Sám však ešte neviem, uvidíme, čo bude.
Vráťme sa ešte k základnej časti prvej hokejovej ligy. Stali ste
sa s 31 gólmi jej najlepším
strelcom a so 62 bodmi ste boli najlepším hráčom v hodnotení
kanadského bodovania. Ako to vnímate?
- Vzhľadom na to, že hrám hokej popri zamestnaní, je to pre mňa príjemným prekvapením. Nečakal som, že budem mať na konte toľko bodov, či gólov. Do sezóny som nastupoval s cieľmi schuti si popri zamestnaní zahrať hokej a čo najväčšou mierou na ľade pomôcť MŠHK. Individuálnymi štatistikami som sa vôbec nezaoberal. Tieto prvenstvá sú pre mňa jedno z mála pozitív v sezóne, ktorá vo mne zanechala veľa negatívnych dojmov.
Ktoré z týchto dvoch
prvenstiev si ceníte viac?
- Zrejme víťazstvo v kanadskom bodovaní. Znamená to, že hráč vie strieľať góly, ale aj prihrávať a neraz vytvárať spoluhráčom gólové príležitosti.
Čím si vysvetľujete, že sa vám tak darilo po individuálnej stránke?
- Veľkú rolu na tom, že som najlepším strelcom i najúspešnejším hráčom v kanadskom bodovaní súťaže, majú moji spoluhráči, ktorí ma zásobovali dobrými prihrávkami, za čo im patrí vďaka. Oporu som mal aj doma v manželke Soni. Dobré zázemie sa tiež pozitívne odrazí na hre hokejistu.
Ako kapitán MŠHK ste doviedli svoj tím k deviatemu miestu
v základnej časti. Spokojnosť?
- Vzhľadom na kvalitu kádra sme mali na viac, ako na deviate miesto. Možno však k tomu, aby sme to potvrdili, chýbalo práve viac psychickej pohody, ktorá je pri športových výkonoch veľmi dôležitá. Nerád by som však zachádzal do podrobností, tu by sa možno k tomu mali vyjadriť aj iní hráči.
Mužstvu MŠHK nevyšiel záver základnej časti. Minimálne ôsme miesto ste mali na dosah, no prehrali ste posledné tri duely...
- V zápasoch so Senicou a Detvou nám chýbali obaja brankári. Dostali sme veľa lacných gólov a potom sa ťažko pomýšľa na úspech. Posledný zápas základnej časti proti Dolnému Kubínu nám nevyšiel. Bolo to z našej strany kŕčovité, nepremenili sme viacero sľubných šancí, za čo sme potom pykali.
