Kultúrny dom v Pravenci bol už po osemnásty raz miestom Zimných slávností Hornonitria. „Je to najvýznamnejšie kultúrno – spoločenské podujatie roka v našej obci. Preto sa vždy na folkloristov veľmi tešíme a snažíme sa im pripraviť čo najlepšie podmienky,“ hovorí starosta Pravenca Jozef Majzlan.
Zimné slávnosti Hornonitria sú venované rôznym fašiangovým tradíciám. Folkloristi vystupujú s veselými a žartovnými príbehmi, nechýbajú piesne a tance. Tento rok sa v Pravenci predstavili folklórne súbory Belanka z Valaskej Belej, Košarinka z Temeša, Bukovec z Diviak nad Nitricou, Sebedražanka, Sielnica z Lazian, Lubená z Poluvsia, Hájiček z Chrenovca-Brusna, Vtáčnik a Senior Vtáčnik z Prievidze.
Volajú ich Belanky
Slávnosti boli nielen prezentáciou rôznych programov, ale aj krojov. I keď všetky súbory sú z jedného regiónu, predsa v ich krojoch nájdeme drobné rozdiely.
Výraznejšie odlišný kroj mala oblečený Edita Slobodová zo súboru Košarinky z Temeša. „Náš kroj je biely s výšivkami. Typický je pre oblasť Temeša, Valaskej Belej a Čičmian. Občas nás volajú aj Belanky, keďže biela na našich krojoch dominuje.“
Fokloristka z Temeša nosí kroj veľmi rada. Priznala, že keď si ho po prvý raz obliekala, nebolo to jednoduché. Po rokoch si už zvykla. V bežnom živote by ho nosiť nechcela, ale „niektoré prvky z krojov by som predsa len preniesla aj do súčasného oblečenia. Ako Slováci by sme mali niečo typické, čím by sme sa od iných odlišovali,“ dodala E. Slobodová.
S láskou a hrdosťou si kroj pred každým vystúpením oblieka aj Lenka Skáčiková zo súboru Sielnica z Lazian. „Musíme dodržiavať isté pravidlá, napríklad všetky vlasy schovať pod čepiec. Chvíľu to trvá, no konečný efekt je vždy perfektný. Verím, že naše kroje zostanú zachované aj pre budúce generácie. Nepáčilo by sa mi, keby sa po stovkách rokov stali krojmi dnešné svetre, košele alebo sukne.“
V kroji bez cigarety
Mužské kroje sú o čosi menej pestré ako ženské. Predsa ich členovia folklórnych súborov radi obliekajú. „Keď sme v kroji, nemôžeme napríklad fajčiť. Z tela musia zmiznúť aj rôzne ozdoby, akú sú prstene či retiazky. Je to z úcty ku kroju,“ hovorí Roman Gažo zo súboru Senior Vtáčnik.
Veľmi rád by do súčasného života zaviedol pracovné oblečenie, ktoré nosili kedysi naši predkovia. „Bolo to súkenný odev, ktorý si chlapi obliekali napríklad počas žatvy. Mám vyskúšané, že aj keď spredu na človeka slnko pečie, zozadu ho oblečenie chladí. Také niečo by ocenili asi aj dnešní poľnohospodári,“ dodal R. Gažo.
