Jaskyniarsky klub Handlová je aktívny už viac ako tri desiatky rokov. Prečo vznikol?
- Pri jeho zrode stáli Martin Lutovský a Pavol Pavlis, ktorí patrili do jaskyniarskej skupiny Demänovská dolina a Uhrovec. Okolie Handlovej skrývalo veľa neprebádaných miest, preto v roku 1985 niekoľkí nadšenci založili klub aj v tomto meste. O rok neskôr som sa aj ja stal jeho členom. Jaskyniarstvu však venujem pozornosť už od mladosti, keď som žil v Chtelnici pri Trnave. V súčasnosti máme v handlovskom klube štrnásť členov.
V ktorých lokalitách sa vám už podarilo objaviť jaskyne?
- V blízkosti Handlovej je Skleniarsky kras. Je to malé územie, nachádzajú sa v ňom okrem jaskýň aj rôzne priepasti, vyvieračky, krasové jamy, škrapové polia a suché údolia so sezónnymi tokmi. Pred desiatimi rokmi sme začali s prieskumom v južnej časti Rokoša v Nitrických vrchoch nad Dolnými Vestenicami. V tejto lokalite je veľký vápencový masív. Jaskyne sú tu dlhšie a väčšie. Vďaka výzdobe je unikátom Vestenická medvedia jaskyňa. So rád, že sme aj v tejto časti regiónu našli nadšencov, ktorí sa tiež stali členmi nášho klubu. Našou hlavnou úlohou je hľadanie, objavovanie a dokumentovanie jaskýň. Nie je to jednoduchá práca, pretože musíme rozširovať úzke chodby, prehlbovať jaskyne, veľa kopať.
Nielen náročná, ale pravdepodobne aj nebezpečná je vaša práca.
- Každá jaskyňa je špecifická. Keď nejakú objavíme, vstupujeme do neznámeho priestoru, nevieme, čo nás v ňom čaká. V jaskyniach je veľa úzkych priestorov, klzkých miest, takže hrozia rôzne pády a pošmyknutia. Do jaskýň jednoznačne vstupujeme na vlastné nebezpečenstvo, musíme byť veľmi opatrní.
Ste baník. Pomáhajú vám znalosti z tohto zamestnania aj v jaskyniarstve?
- Určite áno. Bane a jaskyne majú mnohé spoločné. V oboch prípadoch do nich vstupujeme s prilbou a so svetlom. Hlavne v prvých rokoch fungovania nášho klubu boli jeho členmi viacerí baníci.
Môže do jaskýň, ktoré objavíte, ktokoľvek vstúpiť?
- Niektoré jaskyne sú prístupné, vstup do nich je však na vlastné nebezpečenstvo. Neodporúčam ich individuálne návštevy. Radšej treba zavolať skúseného jaskyniara, ktorý pozná terén a jeho úskalia. Nie je vylúčené, že niektoré jaskyne budú v budúcnosti pre verejnosť otvorené. Pri Handlovej by to mohla byť Hajská skala a nad Nitricou jaskyňa Brloh.
Spomínate názvy jaskýň. Ako vznikajú?
- Väčšinou sa v názvoch odzrkadľujú rôzne charakteristické znaky jaskyne. Meno však môže súvisieť aj s danou lokalitou, alebo s niečím, čo sa v nej, či blízko nej nachádza. Pri jednej rastie divoký egreš, preto je egrešová. V ďalšej sme našli zdochlinu líšky, preto sme ju pomenovali Jaskyňa mŕtvej líšky.
Váš klub je súčasťou Slovenskej speleologickej spoločnosti. Navštevujete teda aj iné jaskyne v našej krajine?
- Chodíme predovšetkým tam, kde máme dobré kontakty s miestnymi klubmi. Je to napríklad v Martine, v Strážovských vrchoch, či v Demänovskej doline. Niekoľkokrát sme však zavítali už aj do jaskýň na Morave.
Vaša záľuba sa niekomu môže zdať zvláštna, neatraktívna. Čím vás jaskyne fascinujú?
- Jaskyniarstvu sa venujem už viac ako tridsať rokov. Je to láska na celý život. Jaskyne sú veľkou neznámou, neraz vstupujeme do priestoru, kde ľudská noha ešte nikdy nevkročila. Je to dobrodružstvo a túžba spoznávať niečo nové. Kto sa raz dostane do nejakej jaskyne a vidí všetku jej krásu, pripúta ho to k nej natrvalo.
Napriek tomu medzi jaskyniarmi nie je veľa mladých ľudí. Prečo?
- Jednoducho nemajú záujem. Našou nevýhodou je, že máme malé teritórium, na ktorom môžeme objavovať nové jaskyne. Nie je to pre nich veľmi pútavé. Ale podobná situácia je aj v iných lokalitách Slovenska.
