Stačí otočiť kohútikom a voda tečie. Málokto sa pri tomto bežnom úkone zamýšľa, odkiaľ voda priteká, kde pramení. Vo Chvojnici to neplatí. Tunajší ľudia musia sami vyvíjať aktivity, aby im z kohútika voda tiekla.
Kvalita pokrivkáva
Dedina nie je pripojená na verejnú vodovodnú sieť. Ľudia si už pred desiatkami rokov sami vybudovali zdroje, do ktorých voda priteká z prameňov. „Každá rodina má svoj zdroj vody, prípadne sú združené do neoficiálnych spoločenstiev, ktoré využívajú jeden spoločný prameň,“ vysvetľuje starostka Chvojnice Magdaléna Kotianová.
Obec má štyri hlavné zdroje vody. Ten, ktorý je v strede dediny, museli vlani v jeseni obnoviť, vybudovať novú ryhu a cez ňu priviesť vodu z nového prameňa. „Až leto ukáže, či naše snaženie malo význam. V zime je vody zväčša dosť. Sme však radšej, keď prší a nie sneží,“ hovorí starostka a dodáva: „Na obnovu prameňa prispela obec, ale skladali sa na ňu aj samotní obyvatelia. Neviem, či by to ľudia niekde inde urobili.“
Kvalita vody z týchto prameňov nie je vždy stopercentná. Rozbory občas ukážu aj nedostatky. Ľudia sa však nesťažujú, zvykli si. U nikoho sa zatiaľ žiadne zdravotné ťažkosti neobjavili.
„Pramene pomaly vysychajú. Pôvodné by sme mali prehĺbiť, prípadne vybudovať úplne nové zdroje. Je to však finančne náročné. Naša obec, ktorá má ročný rozpočet 1,3 milióna korún, si to dovoliť nemôže,“ vysvetľuje starostka.
O vybudovaní verejnej vodovodnej siete veľmi hovoriť nechce. Vodárenská spoločnosť vypočítala, že by to stálo asi 20 miliónov korún, čo by sa jej vraj nikdy nevrátilo, prípadne vo veľmi vzdialenej budúcnosti.
Na Majeri si už zvykli
Najhoršia situácia s vodou je v časti Majer, kde žije z 240 obyvateľov Chvojnice vyše sto. Malá vodáreň, ktorá je nad Majerom vybudovaná, chátra. Jej stav je veľmi zlý, často dochádza k poruchám.
„Kým ju odstránime, ľudia sú bez vody. Vlani bez jedinej kvapky zostali aj celý víkend, našťastie nám pomohli zo susedného Nitrianskeho Pravna. Takýchto výpadkov je však oveľa viac. Navyše kvalita vody na Majeri nie je najlepšia,“ konštatuje M. Kotianová.
Rodina Štefiková, ktorá na Majeri žije, si už na problémy s vodou zvykla. „Keď neprší, vody je menej, ale aspoň je kvalitná. V daždivom období je kalná, špinavá. Ak ju chceme použiť na varenie, musíme ju vopred prevariť,“ hovorí Anna Štefiková.
Jej brat Milan pripomína, že vždy pozorne sledujú oznamy obecného úradu, ktoré sa týkajú vody. „Pri opravách vo vodárni, ktorých je stále viac, je voda odstavená. Vtedy si musíme vopred vodu napustiť do zásoby.“ Štefikovci sú radi, že za vodu nič neplatia. Uvedomujú si však, že daňou za to je jej nedostatok, či zlá kvalita.
Najlepším riešením pre Majer sa javí pripojenie na vodovod, ktorý smeruje od Tužiny smerom na Kanianku. Opäť však chýbajú peniaze, asi 3,5 milióna korún.
Tunajší ľudia si vodu mimoriadne vážia. Snažia sa ňou šetriť, neplytvať. V lete, v čase sucha, si nikto nedovolí polievať záhradu pitnou vodou.
Nádejou sú fondy
Pre chvojnickú samosprávu je riešenie problému s vodou jednou z priorít. „Našou hlavnou úlohou je, aby sme sa pokúšali získavať peniaze z rôznych fondov a programov. Ekologická spoločnosť Repis prejavila záujem o obnovu prameňov u nás, nádeje vkladáme aj do Environmentálneho fondu. Najviac však v súčasnosti očakávame od programu Líder. Prostriedky, ktoré z neho získame, využijeme na renováciu vodárne v Majeri,“ priblížila najbližšie plány starostka.
Uvedomuje si, že voda je vo Chvojnicu veľkým problémom. „Ľudia majú kvôli jej nedostatku veľa starostí. Napriek tomu sú chápaví, nereptajú, ba čo viac, vlastné peniaze vkladajú do obnovy prameňov. To je obdivuhodné,“ uzavrela M. Kotianová.