Na cestu do Záhrebu sa vydali i dvaja bojnickí hádzanárski tréneri Jaroslav Hasák a Martin Kočner spolu s partnerkami a bývalým hádzanárom Marekom Briatkom.
„S myšlienkou vycestovať do Chorvátska prišiel môj priateľ Jaroslav Hasák, ktorý objavil na internete ponuku na lístky na duel Slovenska s Chorvátskom. Dlho sme nešpekulovali a o dva dni sme už boli v Záhrebe. V tamojšej supermodernej hale sme videli tri súboje - Maďarov so Švédmi, Francúzov s Kórejčanmi a našich reprezentantov s Chorvátskom,“ hovorí Martin Kočner, tréner mladšieho dorastu HK Kúpele Bojnice.
Isté informácie o zostave Slovenska v tomto súboji mali oveľa skôr ako fanúšikovia pri televízoroch a dokonca z prvej ruky.
„V meste sme na obed pred zápasom stretli našich reprezentantov, ktorí boli na prechádzke. Už vtedy nám tréner Slovákov Zoltán Heister prezradil, že naša brankárska jednotka Štochl nebude v tomto súboji chytať,“ opísal nečakané stretnutie M. Kočner. Súboj Slovákov s Chorvátskom bol jedinečný, najmä pre svoju atmosféru.
„V hale sa tiesnilo pätnásťtisíc divákov, z toho hádam štrnásťtisíc malo chorvátske dresy. Diváci vytvorili svojim reprezentantom skutočne parádnu kulisu, bolo to niečo neskutočné. Dokonca aj po zápase ešte niekoľko minút oslavovalo hľadisko spoločne s hráčmi víťazstvo a definitívu postupu do semifinále,“ dodal M. Kočner. Nemal 26-ročný Bojničan obavy v takom divokom kotle, kde takmer všetci povzbudzovali Chorvátov, kričať „Slovenskóóóó“? „Nie, obavy som nemal. Na zápase bola len hŕstka Slovákov a tak nás Chorváti brali skôr ako raritu a určitým spôsobom ,exotov'. Dokonca si nás fotili...“
Martin Kočner je pravým športovým priaznivcom. Výlet do Chorvátska nebol jeho jedinou cestou do zahraničia za športom. Ako fanúšik už bol, opäť spolu s Hasákom, na majstrovstvách sveta v hokeji v Ostrave, kde si pozrel zápas Ruska a Slovenska a na dva súboje dokonca vycestoval do Veľkej Británie. Tam sledoval futbalové stretnutia Birmingham – Charlton a Wolverhampton - Quens Park Rangers.
„Angličania sú známi tým, že dokážu vytvoriť svojim mužstvám výbornú kulisu. Na týchto futbalových súbojoch bolo 25 až 30-tisíc fanúšikov a atmosféra bola skvelá. No v Chorvátsku, v uzatvorenej hale, domáci priaznivci utvorili ešte lepšiu, neraz mi až behal mráz po chrbte.“