O húževnatom Rómovi, ktorému sa tesne pred vlaňajšími Vianocami splnil jeho veľký sen. Po šiestich rokoch rôznych peripetií sa konečne dočkal vydania knihy rozprávok pre deti v slovenskom a rómskom jazyku Čierna ruža.
V knihe rozprávok Čierna ruža vykresľuje Ján Šán dor čitateľovi záhadné a neskutočné svety. Vstupuje do ich tajomstiev a ponúka pobudnutie v zázračnej krajine fantázie.
Dnes, keď vyspelé európske kultúrne spoločenstvá vnímajú v súvislosti s rómskym etnikom práve výchovný aspekt ako základ jeho podstatného prerodu, Šándorova kniha rozprávok možno prispeje malým dielom k tomuto ušľachtilému a hlboko človečenskému zámeru.
Myslí si to známa handlovská spisovateľka Eva Siegelová, ktorá má stále v pamäti chvíle, keď Ján Šándor, pomenší, tichý človek otvoril prvýkrát trocha váhavo dvere redakcie okresných novín Prieboj, kde vtedy pôsobila.
Ján Šándor
Šesťdesiatnik Ján Šándor, rodák z Brna, jeho rodičia však pochádzali z Necpál a Poluvsia, sa venuje písaniu poviedok a rozprávok pre deti.
Od roku 1979 publikovali jeho tvorbu v rómskych i nerómskych periodikách. Debutoval súborom rozprávok a krátkych poviedok Rómsky sen v slovenčine, kniha rozprávok Čierna ruža je prvým vydaním jeho tvorby pre deti v slovenskom a rómskom jazyku.
Kde bolo, tam bolo. O láske večnej ako život. Hadia komnata. Statočný Dežko. Princezná Rosanka. To je len niekoľko názvov rozprávok z knihy rozprávok Čierna ruža. Ilustroval ju Jozef Cichý.
Dúha príbehov
Nadobúda nové rozmery. Ján Šándor je neúnavný. Skromný chlap, s detským úsmevom. Píše rukou, nemá totiž ako dlhodobo nezamestnaný ani na to, aby si kúpil klasický písací stroj. To ho však vôbec neodrádza.
Teší ho krása knižky Čierna ruža, no zároveň je smutný, že dostal len dva výtlačky knihy rozprávok. Toľkým ľuďom by ju chcel darovať, teraz len chodí a pýši sa ňou. U neho však neplatí to známe, čo naši predkovia s obľubou vravievali, že „pýcha predchádza pád.“ Ján Šándor je skromný človek.
Pokiaľ listujeme v Čiernej ruži, placho ukazuje list. Čítame v ňom, že Štátny pedagogický ústav v Bratislave v tomto roku pripravuje projekt zameraný na vzdelávanie rómskych detí v materinskom jazyku. Jeho poviedky chcú použiť do pripravovaných čítaniek.
Slovo, veta, príbeh položený kostrbatým písmom na papier. To jeho svet. Neuspokojuje sa s tým, čo dosiahol, i keď sa ohromne teší a oči mu svietia ako vyleštený jantár.
V rukách zviera Čiernu ružu a pochváli sa, že píše nové príbehy. Chce ich nazvať Dúhou rómskych príbehov. „Uvidíte, budú to pekné osudy, len zohnať peniažky, aby z nich vznikla kniha,“ prezrádza.
A len tak medzi rečou spomenie, že na krst Čiernej ruže by malo do Prievidze prísť známe rómske divadlo. „Bude to paráda, ak sa to podarí. Prídem vám povedať,“ dodáva zasnene. Svoj poklad – Čiernu ružu zbalí do plátenej aktovky a odchádza. Taký je Ján Šándor, rómsky spisovateľ z Prievidze. Skromný ale neskutočne húževnatý.
