Predchádzajúce menové reformy nepriniesli ľuďom nič dobré. Inak je to teraz, keď nás nová mena spojila s rodinou európskych štátov, kde euro platí už vyše desať rokov.
Spomienky
Printové médiá sú v súčasnosti plné spomienok na peniaze, ktoré platili v prvej ČSR v rokoch 1918 – 1939, na mince Slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945. Tiež, aké boli papierové povojnové bankovky v ČSR. Niektorí autori článkov mapujú aj obeh zelenej stokorunáčky, ktorá bola v platnosti od roku 1962 do roku 1993, zamýšľajú sa, akú mala kúpnu silu i parafrázou o nej „komu sa nelení – tomu sa zelení“. V pamäti zostala jej zelená farba na lícnej strane s hutníkom a poľnohospodárkou. V jej strede bola atómová ružica.
Tlačili sa v Moskve
Nové papierové bankovky, vydané po druhej menovej reforme, platili v ČSR od 1. júna 1953. Tajne ich vytlačili v závode Gosnak v Moskve a papierovky mali hodnotu 1, 3, 5, 10, 25, 50 a 100 Kčs. Dotlač robili v tlačiarni bankoviek v Prahe. Drobných mincí bolo tiež veľa a ľudia si na ne ťažko privykali.
Postupne, ako sa menila politická situácia v ČSR, došlo na štátovkách, bankovkách a minciach k zmene štátneho znaku. Na všetkých peniazoch slovenský znak označovali tri plamene. Do obehu sa dostala nová desaťkorunáčka – papierová, ktorú navrhla Mária Medvecká. Sú na nej dve dievčatá z Oravy. V roku 1958 sme začali platiť aj novou papierovou dvadsaťpäť korunou s Jánom Žižkom. Je na nej pozoruhodné, že Žižka má pásku na pravom oku a na neskôr vydanej bankovke z roku 1970 na ľavom.
Skladba peňazí po menovej reforme v minulom storočí ľuďom nevyhovovala. Neboli zvyknutí na 3 haliernik a 25 halierovú mincu. Z papierových bankoviek na 3 a 25 Kčs. Po neustálych sťažnostiach nastala zmena v skladbe našich peňazí. Z vyšších hodnôt pribudla v roku 1973 nová päťstokorunáčka a v roku 1985 tisíckorunáčka, ktorá okolkovaná platila do 22. októbra 1993 a päťstovka do 10. januára 1994.
Dnes už sú všetky minulosťou. Papierové bankovky zošrotujú a spália, mince roztavia. Takto teda skončia aj posledné slovenské koruny.
