Za stôl si najskôr, vo funkcii „slávneho a neomylného prezídia“ zasadol predseda spolku Anton Ondrejkovič. Vymenoval a dekoroval svojich pomocníkov, kantora, kontrária, fuschmajordóma a pivného dispečera. Skôr než mohli účastníci pivo ochutnať, slávnostne požehnali pivný duplák. Urobil tak kantor s dvomi podkurovačmi, ktorí namiesto kadidla ofukovali pohár dymom z cigár.
Z posväteného dupláka sa piva najskôr napili členovia slávnej tablice, poslanec NR SR a exminister Jaroslav Izák, podpredseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jozef Božik, prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík, primátor Handlovej Rudolf Podoba.
O pivnú impotenciu požiadala iba jedna účastníčka, ktorá dostala na stôl pohár mlieka. A potom sa pivo zapenilo aj v pohároch pre ostatných účastníkov, ktorí si ho mohli vychutnávať počas celého večera. Samozrejme, že museli dodržiavať pravidlá. Ak ich niekto porušil, neomylné prezídium udeľovalo tresty. Ten, kto nevypil pivo na pokyn, ulieval sa, hovoril bez zvolenia, musel na verejnom pranieri vypiť pohár mlieka alebo teplej vody.
Vyvrcholením bolo slávnostné prijímanie nováčikov (fuksov) do baníckeho stavu a spolku skokom cez kožu. Ide o banícku koženú zásteru – ošliader, súčasť pracovného odevu baníkov. Táto ceremónia je stará niekoľko storočí. Slávny semester, generálny riaditeľ Hornonitrianskych baní Prievidza Peter Čičmanec, vo funkcii krstného otca najskôr priviedol, ako tradícia káže, za ucho fuksa, Jaroslava Izáka. Ten však najskôr musel preukázať svoju banícku zručnosť a kladivom pribiť o podval koľajnicu. Touto skúškou prešiel aj druhý adept baníckeho stavu, generálny riaditeľ spoločnosti Tubau Žilina Jozef Hric. Obaja zaželali baníctvu v Handlovej do druhej stovky ďalší rozvoj.
Slávnostný šachtág ukončila banícka hymna, ktorá hovorí o súdržnosti a priateľstve medzi baníkmi.
