Nie ste skupina, formácia ani zoskupenie. Ako sa charakterizujete?
- P. K.: Fairy Tale je hudobný projekt. Keď Barborka odišla z kapely Chil On The Sun, začali sme sa venovať mojim hudobným nápadom. Do štúdia si však prizývame aj mnoho iných hostí. U nás na Slovensku je totiž problém so zodpovednosťou a profesionalitou. Našu tvorbu berieme veľmi osobne a nechceme spolupracovať s hocikým.
B. K.: Fairy Tale znamená rozprávka. Je to niečo fantastické, čo nemá hranice. K tomu by som prirovnala aj náš projekt, ktorý nie je založený na určitom počte hudobníkov, ktorí hrajú na svojich nástrojoch. Tým, že je to projekt, môžeme si prizývať nových hudobníkov s nástrojmi, ktoré sú vhodné do tej ktorej skladby. Naše možnosti sa tým rozširujú.
Dream je už váš druhý album, prvý ste nahrali v roku 2005. Vznikali piesne na nové CD spontánne?
- P. K.: Určite. Prvé nápady sa začali objavovať už rok po vydaní prvého albumu. Nie je však ľahké nájsť vhodných ľudí, s ktorými chceme hrať. Navyše nikoho z nás hudba neživí, preto sme tvrdo pracovali na albume celé dva roky. V tomto období sme prežívali vo viacerých sférach života aj ťažké chvíle, čo sa výrazne na albume podpísalo. Skladby sú temnejšie, takže to pre nás bola silná a zaujímavá forma umeleckej terapie.
B. K.: Pri tvorbe nového albumu sme nechceli robiť kompromisy. Mali sme určitú víziu, za ktorou sme išli. Oslovovali sme hudobníkov, hľadali takých, ktorí budú mať skutočný záujem s nami hrať, nebude to pre nich len povinnosť. Všetko sme robili tradičným spôsobom. Ak sa nám niektorá pasáž v skladbe nevydarila, nahrali sme ju celú odznova. Napríklad vokály som mohla nahrať sama, no chceli sme aj iné hlasy. Preto všetko trvalo možno dlhšie.
Spomenuli ste, že album je smutnejší. Odráža teda vaše vnútorné rozpoloženia?
- P. K.: Skladby sú osobné, texty plné inotajov. Náhodný nie je ani názov Dream (Sen). Ako ľudia málo žijeme to, po čom sme vždy túžili. Zväčša sa venujeme tomu, čo nás živí, čo robiť musíme. Je dobré a správne, aby sme sa nevzdávali svojich snov, aby sme za nimi išli. My si plníme sny hudbou. Chceme ju robiť naplno i keď to nie je komerčné. Z toho vyplývajú aj isté pochybnosti, či do toho ísť, či to má zmysel. Nie sú to veselé pocity. Ale tým, že sme album nahrali, že sme to zvládli, máme radosť.
B. K.: Človek má naozaj často snahu niečo dosiahnuť, nie vždy sa mu ale darí. Aj pri tvorbe albumu sme neraz museli hľadať silu a motiváciu na pokračovanie. Všetko však vynahradila radosť z hotového diela.
Ako by ste charakterizovali váš hudobný štýl?
- P.K.: Hudobní žurnalisti o novom albume hovoria, že v našej tvorbe je významný retro vplyv umeleckého rocku kapiel Led Zeppelin či Queen. Album sme poňali tak povediac remeselne, to znamená, že sme si na ňom všetko odpracovali, nezneužívali sme digitálne technológie. Rovnako aj obal albumu je vytvorený silne umelecky.
Väčšina piesní na albume je v angličtine, len v jednej sa tento cudzí jazyk strieda so slovenčinou.
- P. K.: V angličtine tvoríme spontánne. Ale práve v skladbe Babokalyps som mal už od začiatku v hlave slovenské slová, nechal som ich Barbore zaspievať a nechali sme to tam. Navyše náš vydavateľ vydáva albumy aj v zahraničí. Tam je angličtina prijateľnejšia.
Stalo sa už tradíciou, že nové hudobné dielo je uvedené do života. Váš Dream nie je výnimkou.
- B. K.: Album sme predstavili v bojnickom Vínnom dome. Aj preto ho náš vydavateľ Ján Sudzina uviedol do života vínom. Bola to pekná a vydarená akcia, na ktorej sa ľudia dobre bavili. V koncertoch by sme radi pokračovali, najbližšie sa predstavíme 7. marca v prievidzskom Diwadle.
