Pavel, vie sa o vás, že ste s basketbalom začínali v dosť neskorom veku...
- Áno, až ako 14-ročný. Predtým som sa venoval súťažne cyklistike, konkrétne horskej.
Kto vás priviedol k basketbalu?
- Nikto. V garáži som vyplietol obruč, zavesil na lampu a s chalanmi sme „blbli“. Zo dňa na deň ma to chytilo, basketbalová lopta mi učarovala a začal som chodiť na mestské koše. Záujem o cyklistiku a motorky opadol a v hlave som mal už len basketbal a basketbal. Prihlásil som sa do tamojšieho klubu. Darilo sa mi, začal som hrávať za starší dorast. I tu som podával solídne výkony a tak, keď sa ma jeden chalan z Ašu, študujúci v Plzni spýtal, či by som nechcel za Plzeň hrávať dorasteneckú extraligu, neváhal som. Prihlásil som sa tam do školy, kde som študoval výrobu nábytku, a nastupoval v drese tamojšieho tímu. Prvá sezóna nebola z mojej strany nič moc, len som sa zoznamoval s kvalitným extraligovým basketbalom. Tretí rok som sa však už stal v staršom doraste najlepším strelcom v republike a s tímom sme na finálovom turnaji skončili tretí...
A potom prišla reprezentačná pozvánka...
- Áno, všimol si ma tréner Marko, ktorého prievidzským fanúšikom ani netreba predstavovať, a vytiahol na do národnej dvadsiatky. Bola to vôbec moja prvá „zoznamovačka“ s reprezentáciou.
Kde ste následne hrávali v seniorskej kategórii?
- Najvyššiu súťaž som hrával v dvoch tímoch. Štyri a pol roka som bol v USK Praha, kde ma taktiež „zlákal“ tréner Marko a potom ma „stiahol“ aj do Prostějova, kde som bol sezónu a pol až do konca minulého roka.
Prvá sezóna v drese Prostějova vám vyšla, no aktuálna veľmi nie. Podľa štatistík ste nastúpili len v troch súbojoch. Hovorilo sa, že ste mali problém s novým trénerom. Je to pravda?
- Aj z tých troch zápasov som jedine v Liberci odohral viac minút a to som hral dosť dobre. No nič sa nezmenilo. Ja som žiadny problém s trénerom nemal, to skôr on mal problémy... Dával mi najavo, že nie som podľa jeho gusta. Uprednostňoval cudzincov, mne od začiatku naznačoval, že ja jeho kôň nebudem...
V Prostějove ste koncom uplynulého roka predčasne skončili. Vedenie klubu sa vyjadrilo, že dôvodom nebola výkonnosť, ale to, že ste sa vrátili neskoro z diskotéky s porezanou rukou a neskôr ste kritizovali spoluhráčov v médiách. Je to pravda, či skreslené informácie?
- Je to pravda až na to, že som nekritizoval českých spoluhráčov, ale cudzincov v tíme. Vyjadril som sa v tom zmysle, že cudzinci sú u nás preplácaní a nedokážu niekedy streliť ani kôš.
V médiách sa už objavila pre vás aj prezývka „zlý muž“. Stotožňujete sa s takýmto označením, cítite sa byť „zlým mužom“?
- Vôbec nie, netvrdím, že som sa párkrát nepobil. Ťažšie znášam, keď si so mňa niekto robí srandu, tak sa to niekedy horšie vyvŕbilo. Ale všetko zlé je na niečo dobré, keby som neskončil v Prostějove, nie som teraz tu v Prievidzi, kde sa cítim veľmi dobre. Som spokojný, mám dôveru trénera, sú tu výborní chalani i skvelá atmosféra na zápasoch. Hrať v jednom z najlepších tímov v krajine niečo znamená a som rád, že môžem byť súčasťou tohto celku.
Zaujímalo by nás, či by ste si po predchádzajúcich skúsenostiach dovolili v médiách kritizovať spoluhráčov či legionárov HBK, či radšej by ste si zahryzli do jazyka?
- Keď som bol v Prostějove, bol som frustrovaný, trénoval som, no nehral basketbal a všetko sa mi protivilo. Teraz som skutočne spokojný a nie je dôvod nikoho či nič kritizovať. Som tu navyše nováčikom, nemám teda ani právo nič hodnotiť či kritizovať, zatiaľ tu nič neznamenám. No v budúcnosti by som zrejme nemal problém povedať pravdu, aj keď by sa možno niekomu nepáčila, som už raz taký...
Po skončení vášho angažmánu v Prostějove prišla ponuka z Prievidze. Váhali ta nad ňou dlho? Mali ste aj ďalšie ponuky?
- Boli aj iné ponuky, riešil som odchod do Dánska, no to nevyšlo. Zvažoval som aj možnosť zostať v Čechách, no viacero ľudí, ktorí ma majú radi, mi odporúčali, že by som mal radšej vyskúšať na pár rokov zahraničie. Najmä preto, že nemám v Čechách dobrú povesť a mnohí si o mne myslia, že nie som inteligentný a som len potetovaný blázon. Slovensko síce neberiem ako zahraničie, skôr ako suseda, no ponuka z Prievidze mi prišla vhod, tešil som sa na nový tím. Chcel som spoznať slovenskú extraligu, volal som so Stanom Votroubekom, ktorý pôsobí v Nitre a informoval som sa na kvalitu súťaže, ako aj ďalšie veci súvisiace so slovenským basketbalom.
Je veľký rozdiel medzi kvalitou slovenskej a českej najvyššej súťaže?
- Povedal by som to tak, že v oboch súťažiach sú dobrí hráči. No rozdiel je v tom, že v Čechách je v každom tíme päť až sedem skutočne kvalitných basketbalistov, tu na Slovensku sú priemerne dvaja či traja. V Čechách je tak na palubovke naraz viac kvality a súťaž má vyššiu úroveň. Je to spôsobené určite aj tým, že v slovenskom basketbale je menej peňazí. Ale určite nechcem zatracovať slovenskú extraligu, ktorá má svoju kvalitu.
Zdá sa, že vám slovenská extraliga vyhovuje a „zachutila“ vám. V prvých troch súbojoch za HBK ste boli dokonca najlepším strelcom tímu...
- Áno, darí sa mi, ale to je spôsobené aj tým, že je tu všetko OK a som maximálne spokojný. Sám som však nečakal, že sa mi bude tak dariť strelecky. Som za tie body rád, no nie je to dôležité. Oveľa radšej budem, keď sa nám bude dariť ako tímu a budeme na palubovke víťaziť.
