Operence sú ohrozené najmä počas silných mrazov, hmiel a pri náhlom ochladení. Podľa ornitológa Vladimíra Slobodníka „práve v týchto dňoch vtáky najviac potrebujú našu pomoc.“
Úplne opačná situácia je u kačíc a labutí, ktoré prakticky nepotrebujú našu pomoc prikrmovaním, je pre nich viac na škodu, ako na úžitok. „Prikrmovaním totiž strácajú prirodzený reflex opustiť rodné miesto pri príchode prvých silnejších mrazov a odletieť na nezamrznuté vody Dunaja a iných veľkých riek. Neodlietajú, nevedia si zaobstarať potravu, často hladujú a zoslabnuté končia v lepšom prípade v bojnickej ZOO, v horšom ako korisť voľne pusteného psa či líšky,“ tvrdí V. Slobodník.
Ohrozené sú však aj menšie druhy vtákov, napríklad sýkorky, brhlíky, pinky, čížiky alebo strnádky. Tie zbierajú rôzne semená, ku ktorým sa kvôli námraze alebo snehu často nemôžu dostať. Dravcom zima nepraje, keď je vysoká snehová vrstva, vtedy sa presúvajú do menej zasnežených oblastí. „V súčasnosti je na hornej Nitre pomerne málo snehu, dravce cez deň a sovy v noci preto lovia hraboše na poliach,“ povedal V. Slobodník.
Uhynú aj na ceste
Táto zima si aj v našom regióne vyžiadala obete. Vladimír Slobodník zaznamenal niekoľko prípadov uhynutých vtákov. „Napríklad dva králičky zlatohlavé pod oknami v centre Prievidze. Tieto prípady sa stávajú najmä tam, kde sú na oknách reflexné sklá, v ktorých sa zrkadlia okolité stromy. Vtáky chcú na ne zaletieť, alebo v nich vidia vlastný odraz, narazia a uhynú. Často si zlomia chrbticu v krčnej oblasti,“ uviedol.
V Nitrianskom Pravne našiel uhynuté chocholáče severské na okraji cesty. Kŕdeľ tam zobal zmes posypového materiálu. „Stačilo, aby vodiči áut prechádzajúci týmto úsekom dali na chvíľu nohu z plynu a títo hostia z ďalekého severu mohli ďalej žiť,“ myslí si V. Slobodník
Môžeme pomôcť
Človek vie vtákom pomôcť, no nesprávnym prikrmovaním aj ublížiť. „Nebezpečné sú rôzne solené či korenené jedlá, ale aj údeniny a solené arašidy,“ upozornil ornitológ a dodal: „Naopak, lahôdkou pre mnohé druhy vtákov je slnečnica, semeno repky olejnej, ovsené vločky, proso, oriešky, mak, horčičné semeno či živočíšny tuk, napríklad hovädzí loj, dokonca ovocie.“
Dôležité je nikdy nedávať do kŕmidla veľké množstvo krmiva. Prikrmovať môžeme na balkónoch aj v záhradách, potrebné je (hlavne v záhrade) umiestniť kŕmidlo na prehľadné miesto bez zárastov či stromov a zároveň dostatočne vysoko, aby sa k nim jednoducho nedostali túlavé mačky.
„Vtáky sa za správne prikrmovanie človeku odvďačia,“ myslí si Vladimír Slobodník. „V záhrade nám dokážu dokonalo vyčistiť stromy od hmyzu a pripravia tak zdravšiu úrodu nášho ovocia,“ doplnil.
