nedožery-brezany. Anna Hromadová takmer štyridsať rokov pracovala na pošte a po odchode na dôchodok prišli iné povinnosti. Už viac než dva roky opatruje svojho 42-ročného syna, nepohyblivého po mozgovej príhode. Popri ňom poskytuje komplexnú opateru svojmu 81-ročnému švagrovi. Ten je takisto pripútaný na lôžko, na polovicu tela ochrnutý. O oboch sa musí starať prakticky po celý deň. Nielen pripraviť jedlo, ale doslova ich kŕmiť, ale zabezpečovať aj všetky ich hygienické potreby, ba aj rehabilitovať stuhnuté údy. Ale to ešte nie je všetko. Okrem toho svojou láskou nešetrí ani voči 20-ročnej vnučke, ktorá je postihnutá detskou mozgovou obrnou. Tá sa pohybuje iba pomocou bariel. Počas týždňa síce žije v ústave pre postihnutú mládež v Prievidzi, víkendy však trávi u svojej starkej, ktorú má veľmi rada a považuje ju za svoje „zlatíčko“.
Pri opatere príbuzných veľmi pomáha Anne Hromadovej jej manžel Anton. V obci ich poznajú ako ľudí ochotných pomôcť každému. Mnohí si do ich domu často chodia po radu a povzbudivé slová. Domáca pani skromne hovorí, že to, čo spoločne s manželom robia, nie je ničím nezvyčajným. Považuje to za svoju obyčajnú ľudskú povinnosť, robí proste to, čo jej káže srdce. Ba tvrdí, že ocenenie, ktoré si prevzala na sklonku minulého roku v Zlatej sále Bojnického zámku z rúk prezidentky FpPS Ľubice Gálisovej, by si podľa nej vraj viac zaslúžili iní.
Takých, ktorí získali titul „senior roka“ sa v závere minulého roka v Bojnickom zámku zišlo dovedna dvadsať jeden z celého Slovenska. Všetci majú jednu spoločnú črtu. Napriek často vyššiemu veku a často aj zdravotnému hendikepu, veľa svojich síl venujú druhým ľuďom, ktorí túto pomoc potrebujú ešte viac ako oni.
