Milan, v decembri ste v Krupine obhájili titul majstra Slovenska po náročnom boji. O zlate sa rozhodlo až v cieľovej rovinke. Očakávali ste také dramatické preteky?
- Pravdupovediac áno, vedel som, že ma čaká náročný boj. Na prvenstvo si brúsili zuby viacerí pretekári. Kováč, Gavenda i Metlička sú rýchli cyklokrosári a mali na šampionáte najvyššie ambície. K okruhu favoritov patril aj skúsený lišiak Robert Glajza, ktorý sa vie na preteky dobre pripraviť.
Kedy ste začali veriť, že zvíťazíte?
- Až v cieľovej rovinke. Veril som, že ak vyjdem z poslednej zákruty prvý na škvaru v krátkej cieľovej rovinke, už by mi titul nemal ujsť.
Po dlhých rokoch neboli majstrovstvá Slovenska v Prievidzi, ale v Krupine. Ako hodnotíte túto zmenu?
- Lepšie sa preteká pred domácim publikom, trať v Prievidzi mi vyhovovala, tak mi je aj trochu ľúto za tým, že šampionát zmenil pôsobisko. Osobne by som titul radšej získal doma v Prievidzi, kde je publikum lepšie ako kdekoľvek inde na Slovensku.
Vo viacerých médiách sa objavila informácia, že ste už štvrtýkrát po sebe majstrom Slovenska, no podľa našich archívnych údajov to nie je pravda...
- Máte pravdu, je to chybná informácia. Získal som síce štyri tituly majstra Slovenska, no nie po sebe. Pred dvomi rokmi som v záverečnom špurte podľahol na majstrovstvách Slovenska Kováčovi...
Na slovenskej scéne sa vám tento rok mimoriadne darilo. Dokázal vás vôbec zo Slovákov niekto poraziť?
- Zo Slovákov nikto. Z desiatich pretekov, na ktorých som na Slovensku v aktuálnej sezóne štartoval, som deväťkrát vyhral a raz som bol tretí. Bolo to v pretekoch slovenského pohára v Podbrezovej, ktoré boli svetovým pohárom kategórie C2. Trať mi veľmi nesadla a porazili ma dvaja českí cyklokrosári. Aj na svetových pohároch najvyššej kategórie, ktoré sme dosiaľ absolvovali štyri, som bol vždy najlepším spomedzi Slovákov.
Aké umiestenia ste v týchto prestížnych pretekoch dosiahli?
- Boli to umiestnenia v tretej a štvrtej desiatke štartového poľa. Najlepšie som skončil v španielskom Igore, kde som bol dvadsiaty štvrtý, čo bolo solídnym výsledkom.
Na domácej scéne je už po cyklokrosovej sezóne, no v zahraničí vás ešte čakajú dvoje prestížne cyklokrosové preteky. Koncom januára budete štartovať na svetovom pohári najvyššej kategórie v Taliansku a na prelome januára a februára na majstrovstvách sveta v Holandsku. Na svetových šampionátoch ste už dvakrát skončili v najlepšej dvadsiatke, v roku 2006 ste boli štrnásty a vlani devätnásty. Trúfate si opäť zabojovať o umiestnenie v najlepšej dvadsiatke?
- Potešilo by ma, kedy sa to podarilo, no veľa bude závisieť aj od trate svetového šampionátu. Mne sedia rýchle trate, skôr zamrznuté ako blatisté. Osobne však budem spokojný s umiestnením do tridsiatej priečky.
V rámci prípravy na majstrovstvá sveta sa vraj predstavíte v prvej polovici januára na cyklistických pretekoch vo Venezuele. Čo je to za súťaž?
- Sú to desaťetapové preteky v cestnej cyklistike na pozvánky a štartovať na nich bude za Slovensko cyklokrosová reprezentácia.
Sú to preteky v cestnej cyklistike, prečo teda slovenskí cyklokrosári?
- Funkcionári zvažovali, kto na preteky pôjde a nakoniec sa rozhodlo, že by to najviac prospelo cyklokrosárom ako vhodná príprava pred svetovým šampionátom. Navyše tí majú sezónu v plnom prúde a mali by sa dobre vysporiadať s kopcami vo Venezuele.
Budú podľa vášho názoru tieto preteky pre „cestárov“ dobrou prípravou na svetový šampionát v cyklokrose?
- V tom, že ide o preteky v cestnej cyklistike problém nevidím, väčšinu tréningov absolvujem aj tak na cestnom bicykli. Možno by som však privítal, kedy mali o niekoľko etáp menej. Ale na druhej strane som veľmi rád, že môžem vo Venezuele štartovať. Určite to bude pre mňa pozitívom.
Do 31. decembra ste boli členom ŽP Šport Podbrezová, no od nového roka už cyklistom nepredĺžili v klube zmluvy a musíte si hľadať nový angažmán. Zrejme to bol pre vás dosť nepríjemný darček pod stromček...
- Žiaľ, horšia finančná situácia sa odrazila v redukcii sponzorstva zo strany podbrezovských železiarní a doplatili sme sa to aj my, cyklisti. Nemôžeme sa však na nikoho hnevať, môžeme skôr ďakovať, že podnik dával dlhé roky toľké peniaze na cyklistiku a jej rozvoj. Život ide ďalej, nejako bolo i bude...
Čo bude s vami ďalej?
- Momentálne ešte sám neviem, obzerám sa po novom klube. Niečo aj mám rozpracované, no ešte to nie je isté. Ak sa mi nepodarí nájsť nový klub, je možné aj to, že si budem hľadať inú prácu. Rád by som však zostal pri cyklistike a využil svoje znalosti a skúsenosti ohľadom bicyklov a športu. Kedy som sa aj musel živiť inak ako cyklistikou, rád by som ešte aspoň jeden rok jazdil preteky na Slovensku. Momentálne si neviem predstaviť, že by som odložil bicykel a už naň nesadol...
