Marek Jašš, odchovanec prievidzského klubu, si rýchlo získal dôveru trénera, pravidelne nastupuje v majstrovských dueloch a dokáže divákov pobaviť peknými akciami. My sme mu položili niekoľko otázok.
Marek, vie sa o vás, že v mladosti ste hrávali basketbal aj hokej. Prečo ste si napokon vybrali basketbal?
- Hokeju som sa venoval asi len tri roky na základnej škole, vtedy som navštevoval naraz basketbalové aj hokejové tréningy. Napokon však u mňa zvíťazil basketbal. Viac som si v ňom veril, že môžem niečo dokázať. Navyše som sa mu venoval podstatne dlhšie. Už tým, že otec bol basketbalista, tak u nás dominovala od útleho detstva z lôpt práve basketbalová. Neskôr, od šiestich rokoch som už hrával basketbal pravidelne. Rok v Interi Bratislava a neskôr v Prievidzi.
Prievidzský klub ste posilnili po návrate z USA. Kde ste tam pôsobili?
- V meste Tipton v štáte Indiana. Nastupoval som za tím tamojšej strednej školy Blue Devils a hrali sme stredoškolskú postupovú ligu.
Ako sa vám darilo?
- Podarilo sa nám vyhrať našu osemčlennú konferenciu a postúpili sme do sekčnej časti. Tam sme takisto zvíťazili, tentoraz spomedzi 16 tímov a dostali sme sa do regionálnej súťaže. Odtiaľ víťaz postupoval do štátnej ligy. No tam sa nám nepodarilo prebojovať, v regionálnej súťaži sme obsadili tretiu priečku. K postupu nám chýbalo jedno víťazstvo.
Dostávali ste osobne dostatok priestoru na ihrisku?
- Zo začiatku vcelku áno, no potom v zimnom období som začal mať problémy s kolenom a moja minutáž sa znížila. Tréner mi síce veril, no často mi nedával veľa priestoru realizovať sa, pretože chcel, aby sa tím zohral bezo mňa, keďže bolo jasné, že tento školský rok už nebudem v družstve. Ku koncu sezóny, keď už išlo o veľa, sa opäť moja minutáž zvýšila, hrával som v základnej päťke. Dokonca som nastupoval aj na poste pivota. I keď boli v mužstve viacerí vyšší hráči, tréner dával pod kôš mňa, zrejme pre môj dobrý výskok.
Ako ste si zvykli na post pivota?
- Bolo to niečo nové, ale zvykol som si. Pochopil som aspoň, ako sa hrá pod košom, ako najlepšie brániť súperových pivotov. V každom prípade som si rozšíril basketbalový obzor.
Čo vám dalo pôsobenie v USA? Hodnotíte to ako pozitívnu skúsenosť, všakže?
- Určite neľutujem, že som tam bol, bola to pre mňa pozitívna skúsenosť. Dokážem teraz hrať na všetkých postoch. Zvykol som si viac drieť na tréningoch, ako aj na väčšiu „makačku“ v obrane v jednotlivých zápasoch. Dôležité je aj to, že som sa naučil anglický jazyk, ktorý v živote môžem využiť v basketbale i mimo neho.
Údajne sa ešte chcete vrátiť za veľkú mláku. Môžete to potvrdiť?
- Momentálne to ešte nie je isté, ale zvažujem to. V tomto školskom roku maturujem a trochu má láka vyskúšať si štúdium a basketbal na niektorej z amerických univerzít. Ešte keď som bol v USA, dostal som nejaké ponuky z vysokých škôl, no nebolo to nič lukratívne. Uvidím, či dostanem nejakú zaujímavejšiu ponuku. Ak mám však pravdu povedať, mojím cieľom nie je zostať študovať na Slovensku...
Čo by ste chceli v basketbale dosiahnuť. Aké máte športové ambície?
- Rád by som sa časom dostal do nejakej kvalitnejšej súťaže ako je slovenská extraliga a čo najvýraznejšie sa v nej presadil. To znamená, že rád by som hrával v základnej päťke a mal na palubovke určitú zodpovednosť.
Posledné roky ste slovenským mládežníckym reprezentantom. Viackrát ste už štartovali aj na majstrovstvách Európy...
- Áno trikrát. Raz v reprezentačnej „16-tke“ a posledné dva roky v „18-tke“, vždy na majstrovstvách Európy B-divízie. Toto leto sme mali na dosah postup do A-divízie, no rozhodujúci zápas so Slovincami sme prehrali a skončili štvrtí, čo však tiež bol výborný výsledok.
Marek, o vás sme raz v našich novinách písali, ako ste strelecky zažiarili v jednom juniorskom zápase. Môžete to našim čitateľom pripomenúť?
- Bolo to v domácom zápase proti Žiline. A ak si dobre pamätám, súperovi som vtedy nastrieľal 66 bodov. Ale ani to nestačilo na výhru a to Žilinčania dohrávali so štyrmi hráčmi...
Poďme k aktuálnej sezóne extraligy. Prakticky od úvodu súťažného ročníka dostávate vzhľadom na svoj vek dostatok príležitostí ukázať svoje kvality. Mladí hráči to nemajú na Slovensku jednoduché, no vy ste sa dokázali v rámci možností rýchlo presadiť. Prekvapilo vás to?
- Trochu aj áno. Som rád, že mi tréner dá priestor na palubovke a verí, že zápas nepokazím.
Čím ste si podľa vás kouča Rudeža získali?
- Ťažko povedať, no možno svojím prístupom na tréningoch. Snažím sa makať na sebe a neustále sa zdokonaľovať.
Prievidza sa postupne vykryštalizovala za jedného z favoritov súťaže. Čakali ste to pred sezónou?
- Ani nie, skôr som si myslel, že sa môžeme pohybovať v strede tabuľky, okolo šiesteho miesta.
Čo je podľa vás základom dosiaľ úspešných výsledkov HBK?
- Húževnatosť. Všetci sa snažíme naplno makať a dať do tréningov i zápasov všetko. V extraligových stretnutiach ideme jednoznačne za svojím cieľom, dokážeme sa vyburcovať a vypnúť ku kvalitným výkonom.
Kto bude podľa vás najväčším súperom Prievidze v boji o medaily?
- Určite Pezinok, ktorý má dobre skĺbený kolektív skúsenými i mladými hráčmi, má silnú lavičku, viacerých ťahúňov a dobrého trénera. Silný tím má aj Nitra, ktorá má výborného rozohrávača i pivota. No prekvapiť môžu v play-off aj iné tímy.
Kto sú podľa vás najlepší hráči extraligy?
- Prievidzský rozohrávač Gregory Immink, ktorý je kolektívnym hráčom, no nebojí sa v dôležitých momentoch vziať na seba zodpovednosť a podržať tím. Vynikajúcim basketbalistom je aj prievidzský kapitán Ľuboš Štorcel, ktorý okrem svojich športových kvalít dokáže aj správne naladiť tím a vyburcovať spoluhráčov. Je to jednoducho víťazný typ.
A čo hráči z iných tímov? Kto vás najviac zaujal?
- Popradčan Zachary Ingles, ktorý je ťažko brániteľný a je to nebezpečný zakončovateľ. Ešte spomeniem trebárs pezinského rozohrávača Lorenza Williamsa.
Na záver jednu otázku k Vianociam. Vlaňajšie sviatky ste trávili mimo domova bez rodiny v USA. Dalo sa to zvládnuť?
- Bolo to divné. No po pár mesiacoch bez rodiny a známych som si zvykol na to, že ich nemám pri sebe a musím sa nejako bez nich zaobísť. Mal som síce v USA náhradnú rodinu, no to nebolo ono. Nie vždy som s nimi dobre vychádzal, najmä zo začiatku. Som rád, že tento rok strávim vianočné sviatky doma s blízkymi.
