„Vďaka našim rodičom sme mali skvelé detstvo,“ zhodujú sa Katka a Anka, ktoré sú prvými dvojičkami narodenými v bojnickej nemocnici. Odmalička robili všetko spolu, mali rovnaké záľuby, vyštudovali tie isté školy a dnes sú kolegyne. „Vo svojej sestre som vždy mala kamarátku a oporu, nikdy som nebola osamelá,“ vysvetlila Katka a dodala: Je to úžasný pocit, každému človeku by som priala mať dvojča.“
Športové talenty
Sokolky, ako dvojičky volajú ich známi, boli vždy športovo nadané. „V škole sme mali rady všetky výchovy – telesnú, výtvarnú, hudobnú,“ spomína Anka. Z toho vyplývali aj ich záujmy. Štrnásť rokov sa venovali krasokorčuľovaniu a dostali sa k nemu skutočne zaujímavo. „Prihlásili sme sa na krasokorčuliarsky krúžok, problém však bol v tom, že nebol nikto, kto by tento šport trénoval. Náš ocko, ktorý nás veľmi ľúbi, si urobil trénerský kurz a vďaka nemu sme mohli korčuľovať,“ vysvetlili. Okrem toho sa venovali mnohým ďalším športom, tancovali, hrali divadlo.
Prvé mažoretky
Sestry Sokolové očaril, v čase, keď končili s krasokorčuľovaním, mažoretkový šport. Na základe ľadovej revue, ktorú videli v Žiline a filmu Žandár zo Saint Tropez, kde sa mažoretky objavili, sa rozhodli realizovať v tomto smere aj v Prievidzi. Začiatky boli ťažké, „za minulého režimu nás dokonca obviňovali z propagácie západu,“ spomína Katka. Dvojičkám sa napokon podarilo presadiť a ako umelecké vedúce a choreografky tanečnej skupiny Trend pri Centre voľného času Sprektrum v Prievidzi dodnes vychovali okolo tritisíc mažoretiek.
Láska sestier Sokolových k tomuto tanečnému športu je viac ako prozaická. Rovnako ako u dvojičiek, aj medzi mažoretkami panuje silný kolektívny duch a zmysel pre harmóniu. „Dievčatám nevadí, že sú rovnaké, práve naopak. Úspešné sú ako celok schopný zosúladiť svoje pohyby. Spoločným synchronizovaným tancom rozdávajú ľuďom radosť,“ tvrdí Anka.
Dodnes spolu
Katka a jej o pätnásť minút mladšia sestra sa cítia najlepšie, keď sú spolu. O sile ich vzťahu vypovedá aj imidž, ktorý im vyhovuje. Ako vysvetlili, už ako deti sa rovnako obliekali a česali, ostalo to tak dodnes. Nerozhodovali o tom, jednoducho to tak je. „Nechcem sa od Katky líšiť, túžim byť rovnaká,“ s úsmevom povedala Anka a jej sestra dodala: „Originály sú len dva.“ S negatívnymi ohlasmi na ich zovňajšok sa často nestretávajú, „nemáme pocit, že by nás ľudia odsudzovali. Ostatných nepotrebujeme a nevnímame ich. Keď nám však niekto dá najavo, že nás má rád, oplácame to dvojnásobne,“ zhodujú sa dvojičky.
Keď z nich odpadávajú deti
Sokolky sú takmer identické, preto nečudo, že si ich ľudia stále mýlia. Často sa tak dostávajú do vtipných, občas však aj nepríjemných situácií. Raz pri nich dokonca odpadlo mladé dievča, ktoré videlo jednu sestru v miestnosti a vzápätí druhú na chodbe niekoľko metrov odtiaľ. „Raz sme sa mali stretnúť v obchode, no meškala som a sestra tam nebola. Nevedela som, či ešte neprišla, alebo už odišla. Vzhľadom na to, že stále každému vysvetľovať, že sme dve, je ťažké, občas dokonca v krátkom čase nemožné, v obchode som sa jednoducho opýtala, či som tam už v ten deň bola,“ s úsmevom spomína Anka. Medzi nepríjemné patria situácie, keď sa jedna z dvojičiek nepozdraví sestrinmu známemu. Vyriešili to však šalamúnsky. „Vysvetlíme im, že ak sa nabudúce nepozdravíme, stretli tú druhú.“
Odlišné dvojičky
Aj keď sa to nezdá, sestry Sokolové nie sú rovnaké vo všetkom. Nikdy sa im napríklad nepáčili rovnakí muži, „ani sa nestalo, že by sme sa zaľúbili do toho istého,“ povedala Katka. Odlišné majú aj povahy a ako sa zhodujú, je to veľké pozitívum. „Vďaka rozdielnym vlastnostiam si spolu tak dobre rozumieme a dopĺňame sa." Katka je vodcovský typ, autoritatívnejšia a vždy ochotná pomôcť svojej jemnejšej a citlivejšej sestre. Odmalička bola ona tá, ktorá „vyšľapala chodník“ sebe aj Anke a ostalo to tak dodnes. „U lekára som vždy išla na injekciu prvá, no nevadilo mi to. Možno to robí tých pätnásť minút, mám jednoducho pocit, že som tu na to,“ zamyslela sa Katka.
Podpora je samozrejmosťou
Dvojičky spolu nedržia len v príjemných okamihoch. Veľkou oporou si boli najmä v ťažkých chvíľach, ktoré ich ešte viac spojili.
„Keď sa narodil môj dnes už 17-ročný syn Ivan, ktorý prekonal detskú mozgovú obrnu, bola to práve Katka, kto stála najviac pri mne. Vždy mi povedala to, čo som potrebovala počuť,“ spomína Anka, ktorá to svojej sestre oplatila, keď sa jej narodil syn, ktorý mal tiež zdravotné problémy. Z oboch chlapcov vyrástli šikovní mladí muži a čo bude ďalej, Sokolky neriešia. "Nezaoberáme sa minulosťou a veľmi neplánujeme ani do budúcnosti. Berieme život tak, ako plynie. Naše spomienky sa nám občas prelínajú s prítomnosťou, preto si často neuvedomujeme svoj vek a máme pocit, že sme stále také isté ako kedysi,“ uzavreli dvojičky.
