Posledná šanca
Zariadenie tohto typu existuje aj v Prievidzi. Krízové stredisko pôsobí v dnešnej podobe pri Centre sociálnej pomoci Domino od roku 2004. Zariadenie s kapacitou desať miest je určené deťom od troch do šestnásť rokov, ktoré trpia poruchami správania. Tie sa najčastejšie prejavujú záškoláctvom, aroganciou až asociálnym správaním. Ide o problémy, ktoré už rodičia či škola nevedia zvládnuť.
Aj keď sa môže zdať, že umiestnenie dieťaťa do krízového strediska je forma trestu podobná polepšovni, nie je to tak. „Snažíme sa, aby deti, ktoré sa k nám dostanú, nemuseli skončiť v reedukačnom zariadení,“ vysvetlila riaditeľka Domina Iveta Lauková a doplnila. „Poskytujeme nielen diagnostiku, ale aj odbornú a výchovnú činnosť.“ V zariadení, ktoré je vždy plne obsadené, sa s deťmi pracuje ambulantnou aj pobytovou formou. Podľa I. Laukovej je pre deti s poruchami správania najvhodnejší trojmesačný pobyt, počas ktorého s nimi pracovníci analyzujú konkrétne problémy a snažia sa o ich pokojný návrat do rodiny.
Nielen chudobní
V minulosti sa problémové deti spájali hlavne zo sociálne slabším prostredím, dnes to už nie je pravidlom. „V súčasnosti sú najmä v práci na rodičov kladené vysoké nároky, v dôsledku čoho akoby im unikala výchova svojich detí. Nemajú čas a mnohokrát ani nevedia, ako sa k výchove postaviť, a to je dôvod vzniku porúch správania,“ tvrdí riaditeľka. Deti sa potom často nedokážu zžiť so spoločnosťou, v ktorej sa pohybujú, ich správanie je nevhodné. Nemajú správne zásady a hodnoty, nedodržiavajú dôležité normy. Deti do strediska prichádzajú z prostredia, v ktorom nemali určené hranice akceptovateľného správania. Podľa I. Laukovej sú vhodnými metódami riešenia týchto problémov „osobný pohovor a skupinová práca s klientmi, ktorí sa medzi sebou rozprávajú o svojich problémoch, analyzujú ich.“
Za trest?
Niektorí klienti považujú pobyt v krízovom stredisku za trest. Zrazu musia dodržiavať presný režim, na ktorý mnohí nie sú zvyknutí. I. Lauková však tvrdí, že „aj keď si ťažko zvykajú, po čase sa prispôsobia. S deťmi nemáme žiadne výchovné problémy, väčšina z nich sa polepší. Je len málo prípadov, keď už pacientovi nevieme pomôcť a musí byť umiestnený do reedukačného zariadenia.“
Pobyt v krízovom centre nie je spojený s úplným odlúčením od rodiny. Naopak, cieľom je práca s deťmi v súčinnosti s ich blízkymi. Klienti sa s rodinnými príslušníkmi stretávajú na základe určených pravidiel a podmienok. Po čase chodia na víkendy domov, aby sa naučili fungovať aj v rodinnom prostredí. „Uprednostňujeme, aby naši klienti trávili doma aj sviatky. Známe prostredie je pre nich prirodzenejšie a lepšie sa v ňom cítia.
Úloha rodiny
V krízovom stredisku sa nachádzajú „adepti na polepšovňu“, ktorí sa spolu s pracovníkmi snažia, aby sa tam nedostali. Dôležitý diel úspechu je však aj na rodičoch. „Preto s nimi hovoríme a zapájame ich do práce s deťmi,“ vysvetlila riaditeľka. Všetci si musia osvojiť zásady správania sa, aby spolu mohli žiť v harmónii a pochopení. „Naším cieľom je nasmerovať deti, akým smerom sa majú v živote uberať,“ doplnila.
Najčastejšími klientmi sú deti od 12 do 16 rokov. Je to vek, kedy sa dostávajú do puberty a často nevedia, ako ďalej. Pomer chlapcov a dievčat je veľmi vyrovnaný. Po absolvovaní pobytu záujem pracovníkov krízového strediska nekončí. S rodičmi sú v kontakte a majú informácie o každom dieťati, ktoré u nich bolo.
