„Je vzácna už len tým, že vôbec existuje,“ povedala na margo kazateľnice vo farskom kostole v Tužine historička Barbora Matáková. Vysvetlila, že „v šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa zmenila liturgia a kazateľnice už neslúžili svojmu účelu. Pre zlý stav boli neraz úplne likvidované. Renovácia takýchto sakrálnych pamiatok nebola v čase socializmu možná.“
Kazateľnica v Tužine pochádza z roku 1810 a patrí medzi najstaršie drevené zachované časti kostola. Vzácna je i tým, že má priechodné dvere, to znamená že sa do nej vstupovalo po schodoch z presbitéria.
Nutná oprava
Renovácie tejto vzácnej pamiatky sa so zanietením ujal reštaurátor Peter Gregorek. „S radosťou som pracoval na jej obnove, pretože kazateľnice v katolíckych kostoloch sú už takmer vzácnosťou. Tužinská je výnimočná svojím mramorovaním v kombinácii so zlátením. Mramorovanie znamená, že je kazateľnica na povrchu výtvarne upravená tak, ako by bola mramorová. V skutočnosti je konštrukcia rečníckej časti drevená, visiaca na dvoch konzolách. Podobné je to aj v prípade striešky. Kazateľnica musí byť staticky dobre postavená, pretože je bohatá na figurálnu a architektonickú výzdobu, ktorá má dosť veľkú hmotnosť.“
P. Gregorek opravuje nielen to, čo rokmi zničil zub času. Kazateľnicu v minulosti renovovali aj iní majstri, pričom ju upravovali podľa módnych vĺn tej - ktorej doby. „Vraciam jej pôvodnú podobu. Odstránil som nevhodné sekundárne zásahy a premaľby. Drevená konštrukcia zostala pôvodná, i keď niektoré časti už boli veľmi zničené. Platí to aj o soche Dobrého pastiera, ktorá je na strieške. Napadnutá bola červotočom, vážila asi len päť až osem kilogramov. Spevnili sme ju petrifikáciou, to znamená, že sme ju napustili špeciálnym akrylátom. Po tomto zásahu socha vážila vyše štyridsať kilogramov.“
Kazateľnica bola kvôli katastrofálnemu stavu úplne rozobratá, po jednotlivých častiach renovovaná a opäť skladaná do pôvodnej podoby.
Za zmienku podľa P. Gregoreka stojí aj jej sochárska výzdoba. „Okrem sochy Dobrého pastiera sú na strieške aj anjeli. Zhotovení sú z leštenej slonovinovej kosti v netradičnej kombinácii so zlátením. Zaujímavé sú tiež reliéfy na rečníckej časti. Sú na nich vyobrazené rôzne podobenstvá z evanjelia, to znamená, že tematicky súvisia s funkciou kazateľnice.“
Prispeli viacerí
Správca farnosti v Tužine Štefan Machaj v súvislosti s kazateľnicami pripomenul: “Druhý vatikánsky koncil bol liturgický, to znamená, že sa po ňom zmenili bohoslužby. Kým predtým kňaz slúžil omšu otočený chrbtom k ľudu, po koncile sa to zmenilo. Kázeň, ako vysvetľovanie Božieho slova, sa stala súčasťou svätej omše. Predtým kňaz kázal z kazateľnice pred omšou. Druhý vatikánsky koncil tým chcel ukázať, že liturgia nie je len pre kňazov, ale aj pre Boží ľud. Tieto zmeny sa realizovali v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia.“
Kazateľnica v tužinskom kostole je pamiatkovo chránená, preto sa ju farský úrad rozhodol zrenovovať. „Prostriedky sme získali z programu ministerstva kultúry Obnov si svoj dom, nemalým dielom prispela aj obec Tužina a samotná farnosť. Rekonštrukcia, ktorá trvala rok a dokončená bude k vianočným sviatkom, stála pol milióna korún,“ dodal Š. Machaj.
