Dôchodkyňa Anna Debnárová býva na Malookružnej ulici v Prievidzi. Predvianočné obdobie nie je pre ňu len časom príjemných príprav na sviatky, ale aj strachu a nečakaných preľaknutí.
„Trvá to už asi od polovice novembra, ako sa začali rôzne delobuchy predávať. Aj keď som doma a mám zatvorené okno, predsa sa zľaknem. Je to veľmi nepríjemné. Neviem si predstaviť, čo to bude, keď sa budú blížiť vianočné sviatky. To bude ako vojna.“
A. Debnárová nepoužila toto prirovnanie náhodou. Pamätá sa totiž na zverstvá druhej svetovej vojny, zažila ju na vlastnej koži. „Niektoré výbuchy petárd sú také silné, že mi naozaj pripomenú vojnu, streľbu, ktorá sa vtedy ozývala. Nie je to nič príjemné.“
Vie, že zábavná pyrotechnika do rúk deťom nepatrí. Napriek tomu práve malí chlapci a dievčatá sa s ňou hrajú. „Postavia sa na most cez rieku Handlovku a strieľajú. Čakajú, kedy sa zotmie, aby efekt bol čo najlepší. Oni sa zabávajú, my ostatní sa preľakneme. Zaujímalo by ma, kde tie deti na pyrotechniku berú peniaze. Veď to určite nie je lacné. Zvlášť sú to rómske deti, zo sociálne slabších rodín, kde potrebujú každú korunu. A oni takto míňajú peniaze,“ pohoršuje sa dôchodkyňa A. Debnárová.
O tomto probléme nemlčí, ale obracia sa s ním na kompetentných. Prišla aj na novembrové rokovanie Mestského zastupiteľstva v Prievidzi, aby o ňom povedala poslancom i primátorovi. „Vysvetlili mi, že v meste je zákaz používania zábavnej pyrotechniky. Ľudia to však, žiaľ, porušujú. Mestská polícia prisľúbila, že keď vie o konkrétnom mieste, kde je tento zákaz porušovaný, budú ho v tomto predvianočnom období častejšie kontrolovať. Verím, že to prinesie nejaký úžitok. Najlepšie by bolo, keby sa zábavná pyrotechnika vôbec nepredávala. To však nikto zakázať nemôže,“ povzdychla si Anna Debnárová a dodala: „Je už len na svedomí ľudí, či budú strieľať petardy a ostatným tak otravovať život. Zvlášť by sa mali zamyslieť rodičia a poučiť svoje deti, čo smú a čo nie.“
