Hneď po vstupe do budovy sa ich ujali čarodejnice. Mladé, krásne, predsa však zlovestne pôsobiace. Po krátkom okamihu však žiaci pochopili, že ide o recesiu. Náladu im už nepokazila ani ponurá chodba s blikajúcimi sviečkami na podlahe, či nezvyčajná žiadosť, aby sa podpísali na pergamen. Možno to po troch-štyroch rokoch bude dôkaz, že túto strednú odbornú školu navštívili, čo ovplyvnilo ich budúcu profesionálnu orientáciu.
Postupne sa však všetko rozjasnilo. Nečudo. Veď terajší žiaci na jednotlivých stanovištiach prezentovali to, čo sa už naučili. Deviataci videli dievčatá, ktoré šili rôzne dekoratívne predmety, mimoriadne milé boli korytnačky, ďalšie chystali vianočné ikebany, prezentovali moderné stolovanie, aranžovali do úžasných tvarov i obyčajné darčeky. Deti si prezreli aj novovybudovaný skleník, a tie odvážnejšie mohli vysadnúť na chrbát koníkov a zaklusať si na nich.
Hitom bola zabíjačka
Azda najväčšou atrakciou bolo stanovište, kde sa predstavoval učebný odbor mäsiar-údenár. Bolo tam stále plno. Od skorého rána do poludnia. Keď sme sa chlapcov opýtali, aký odbor ich najviac zaujal, tvrdili, že mäsiarčina. Prečo? Jeden mladík, mal plné ústa zabíjačkových dobrôt, zo seba vyjachtal, že práve kvôli nim. „Je to chutné jedlo,“ dodal. Marek z Prievidze tiež potvrdil, že ho najviac zaujala práve táto časť prehliadky školy. „Chcem ísť síce študovať umeleckú školu v Banskej Štiavnici, ale asi by ma aj práca mäsiara bavila. Až tu som videl, čo všetko to obnáša, kým sa chutná šunka, jaternica, či masť dostanú na náš stôl.“
Sľubná budúcnosť
Práve tomuto odboru prisudzuje sľubnú budúcnosť aj riaditeľ Strednej odbornej školy na Vinohradníckej ulici Ján Hruška: „Tento odbor v rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktorý je i zriaďovateľom našej školy, vyučujeme už len my. Pritom je to remeslo, o ktorom možno bez zveličovania povedať, že má zlaté dno. Vieme, že mäsiarov je na trhu práce nedostatok. Naši absolventi však nemusia skončiť ako nezamestnaní, prácu nájdu hneď tam, kde vykonávajú prax, v spoločnosti Corte v Dolných Vesteniciach.“
Jej majiteľ Jozef Šmýkal prezradil, že s touto strednou odbornou školou, predtým SOU poľnohospodárskym, spolupracujú už štyri roky. „Umožňujeme mladým ľuďom, aby teóriu preniesli do praxe. V poľnohospodárskej výrobe, alebo v oblasti spracovania a výroby mäsa a mäsových výrobkov. Snažíme sa ich po odbornej stránke pripraviť tak, aby sa z nich stali kvalitní odborníci, ktorí nebudú mať problém profesionálne sa uplatniť. V zahraničí, ale najmä u nás doma, v našej materskej firme. Naša generácia starne, nasledovníkov si musíme vychovať. No nielen ich, asi celú spoločnosť a zmeniť pohľad na prácu ľudí, ktorí sa priamo či nepriamo starajú o výživu obyvateľov. K dobytku predsa musia ísť každý deň, piatok či sviatok, a potraviny konzumujeme každý deň. Prečo teda nie tie, ktoré sa vyrobia u nás, na Slovensku.“
