Veľké Uherce, rok 1920
Do priestranných stajní rodiny Thonet nesmelo vstupuje včasné ráno. Jazdecká kobylka, Syrma Salejka, arabský polnokrvník, nepokojne strihá ušami. Čaká na svoju veliteľku, na malú princeznú. Princezná však neprichádza tak ako po iné dni. Nepokoj v kobylke rastie. Konečne sa otvárajú vráta stajne. Prichádza mladá Suzzi Thonet. Nádej a pýcha rodu Thonetov. Sajelka od radosti zaerdží. Jej radostné erdžanie pri pohľade na Suzzi pozvoľna prechádza vo flemovanie. Flemovanie nahrádza neistota. Vidí jej strhanú tvár, neupravené vlasy. To bezsenná a prebdená noc vtlačila do jej tváre svoju druhú pečať. Pečať smútku.
Mladú Thonetku prenasledujú slová, ktoré si musela vypočuť včera večer. „So synom šustera Valenta Spáča z Oslian sa viac schádzať nebudeš, to je moje posledné slovo, to nie je partia pre teba...“
Rozrušená nasadá na svojho koníka, nesústredene drží uzdu v rukách. V myšlienkach je opäť v Oslanoch pri soche svätého Jána Nepomuckého, neďaleko kostola, lebo tam sa naposledy s mladým Valentom videli. Salejka cifrovane kráča po širokej kamennej ceste, ktorú len nedávno vybudovali. V snahe rozveseliť svoju pani, začína klusať smerom na Kolačno. Jej klus prechádza v cval. V kobylke sa ozvali gény jej dávnych predkov. Otvorené priestranstvá arabských púští a polopúští, emíri, šejkovia v kaftanoch vyšívaných zlatom, diví jazdci, ktorým spod turbanov svietia len oči. Suzzi nezvládla ten cval. Malý klobúčik, dovoz z Paríža, jej padá z hlavy. Dlhé vlasy jej vejú ako pápežské zástavy nad Vatikánom v čase konklávy. Uzda sa jej vymkne z rúk. Padá... Vidí naposledy modré nebo a biele oblaky. Potom už len tmu..
* * *
Starý Ondro Kráľ-Šupeje ťažkým krokom kráča. Sám so sebou sa vadí. Na pleciach nesie kosu, v hlave má zmätok a starosť. Ešte dnes musí pokosiť klin lúky pod Šípkom čo mu zostal, ba čo je horšie, ešte dnes musí hlavnému správcovi hospodárstva rodiny Thonet vysvetliť a následne preplatiť stoh čerstvého sena, čo im jeho pätnásťročný syn Peter podpálil. Namosúrený Ondro Šupeje nemá Thonerovcov rád. Nemá ich rád, lebo chtiac-nechtiac musel im predať svoju najlepšiu lúku pod Šípkom aj ten malý, posledný kúsok hory. A vtedy ju uvidel ležať v tráve. Deväť jasnožltých púpav pokropených krvou, ako deväť najjasnejších hviezd súhvezdia Vlasov Bereniky tvorí vôkol jej hlavy svätožiaru. Ruky roztiahnuté, akoby chcela poslednýkrát objať všetky siroty, ktorým potajme rozdávala cukríky a koláče. Masívny šperk z jantáru, aký s obľubou nosili ženy ruských kniežat, sa ligoce v blate neďalekej cesty. Šperk akoby sa vysmieval a potvrdzoval Šalamúnov výrok o tom, že všetko pominie a zostane len pocit márnosti. Starý Ondro Šupeje prikladá ucho k perám dievčiny, chce vedieť, či dýcha. Dvíha jej viečka. Ale už to vie. Cíti to. Je mŕtva.
„Bohuprisahám, aj v smrti je krajšia ako panenka Mária v našom kostole. A bola aj taká dobrá, veru bola,“ šomre si popod nos. Tvrdou, zrobenou dlaňou si utiera slzu, čo mu steká po tvári. Nežne ju berie do náručia a pomalým krokom schádza ku kaštieľu Thonetovcov. Z kosenia lúky pod Šípkom dnes už nebude nič, myslí si. Za ním, so zvesenou hlavou ide kobylka Syrma Salejka. Aj jej veľké oči akoby plakali...
Resumé
Keď firma Gebrüder Thonet (bratia Thonetovci) kúpila v roku 1865 od grófa Kegleviča vo Veľkých Uherciach kaštieľ, veľkostatok aj s okolitými lesmi s rozlohou takmer 4000 ha, nikto nevedel prečo. Teraz to už vieme. Rozhodujúcim faktorom bola cena bukového dreva a lacná pracovná sila. Tým, že rýchlo pochopili stratégiu obchodu, to znamená predávať svoje výrobky lacnejšie ako konkurencia, prenikli na všetky trhy. Svojho času firma zásobovala nábytkom celú Európu, od Moskvy cez Marseille až do Madridu. Dokonca prenikli aj do zámoria. Chicago a New York preverilo kvalitu ich výrobkov. Len nikto nevedel, že stolička na ktorej práve sedia, je vyrobená v malej dedinke, ktorá sa dnes volá Veľké Uherce.
* * *
Ak múdri ľudia tvrdia, že dejiny sa opakujú, musíme im dať za pravdu. Určitú paralelu medzi dneškom a minulosťou vidíme aj dnes. Aj v súčasnosti ekonomicky silní jedinci kupujú svojim deťom to najdrahšie, čo súčasný trh ponúka. Silné autá, luxusné dovolenky, značkové oblečenie. Otázne však je, či to je aj správne. Či menej nie je niekedy viac. A čo dodať na fenomén nazývaný láska? Len toľko, že jej mieru určuje veľkosť utrpenia. Z rôznych príčin láska neopätovaná, je práve tá najkrajšia a nezabudnuteľná.
