Predavačku s takýmto profilom som stretla v jednej z prievidzských predajní textilu. Vyberala som si dámske pyžamo a pretože mali pomerne široký sortiment vzorov a veľkostí, moja taška mi prekážala pri výbere. Položila som je preto do nákupného koša, majúc ju stále na dohľad.
Po chvíli som zacítila, že mi niekto ťahá spod rúk pyžamo, ktoré som si vybrala a rozhodovala som sa, ktorá veľkosť je správna. Boli to tri sekundy na reakciu: „Neberte mi to, je to moje.“ Stačili však dvom bezohľadným mladým zlodejkám na to, aby mi zobrali tašku. Zrazu ich nebolo.
Hneď som zbadala, že moja taška, v ktorej bol vyšší obnos peňazí, všetky doklady i kľúče od bytu, je preč. Začala som kričať: „Okradli ma, volajte políciu!“
Jedna z predavačiek už vedela, čo robiť. Rozbehla sa k východu a vonku pred obchodom zlodejky dolapila. Tašku im vytrhla, pričom si zlomila necht. Aké bolo pre mňa prekvapenie, keď mi podala moju tašku, ktorú zlodejky nestihli otvoriť.
Táto statočná predavačka sa volá Dáša Tomková. Za tento takmer hrdinský čin nechcela prijať nijakú odmenu. Pani Dáša, chcem vám aspoň takýmto spôsobom úprimne poďakovať a popriať vám veľa zdravia.
Mala som šťastie, stretla som statočného človeka.
