Na školské jedálne majú ľudia rôzne názory. Vytvorili si ich zväčša na základe vlastných skúseností. Môžu byť teda dobré i zlé. Tak, ako sa rokmi menia rôzne oblasti života, menia sa aj školské jedálne. „Myslím si, že v tomto období k lepšiemu,“ rozhodne hovorí vedúca školskej jedálne pri ZŠ s MŠ v Chrenovci-Brusne Vlasta Beránková. Má totiž dlhoročné, viac ako dvadsaťročné skúsenosti a jej kvality prednedávnom ocenilo aj ministerstvo školstva, keď jej ako jedinej z okresu Prievidza udelilo čestné uznanie za aktívnu prácu v oblasti výživy detí a mládeže v školskom stravovaní.
Polotovary nechcú
V. Beránková si myslí, že školské jedálne nie sú u nás patrične docenené, i keď českí odborníci tvrdia, že naše sú na vyššej úrovni ako ich. „V médiách sa o nich hovorí len vtedy, ak sa objaví nejaký problém. Málokto si všíma, čo všetko robia jedálne pre správnu výživu detí a mládeže. Samozrejme, nemožno tvrdiť, že všetky stravovacie zariadenia sú ideálne, ale väčšina z nich má snahu prinášať mladej generácii čo najlepšiu, najkvalitnejšiu a najzdravšiu stravu.“
A nie je to vždy jednoduché. Školy a ich zriaďovatelia zápasia s nedostatkom peňazí, šetria, kde sa dá. Do jedální, do nákupov surovín treba neustále investovať. V. Beránková pripomína, že firmy sa predbiehajú, aby do nich pravidelne dodávali potraviny. „Sú to však často polotovary, mrazené výrobky, ktoré stačí len ohriať a jedlo je hotové. Jedálne by sa však takouto cestou uberať nemali. Takéto jedlá totiž nie sú pre zdravý vývin dieťaťa to pravé. U nás, v Chrenovci-Brusne, sa snažíme variť domácu stravu. Nezabúdame na dostatok zeleniny a ovocia. Polotovary nemôžu nahradiť živiny z čerstvých potravín.“
Dôležité je tiež prostredie, v ktorom sa žiaci stravujú. „Detí sa pýtame, čo by chceli mať v jedálnom lístku a v rámci možností im aj vyhovieť. Jedáleň sa snažíme vyzdobiť, púšťame im príjemnú hudbu, neskôr by sme radi mali aj televízor. Stoly máme upravené v radoch ako na svadbe, lebo deťom sa to tak viac páči. V neposlednom rade aj úprava jedla na tanieri je dôležitá, lebo aj oči jedia, nielen ústa.“
Obezita, diéty a mlieko
Prednedávnom sa o problematike školských jedální hovorilo na prvej medzinárodnej konferencii venovanej tejto problematike. Zúčastnila sa na nej aj V. Beránková. „V Poprade sa stretli vedúce jedální z celého Slovenska i zo zahraničia, ale aj odborníci, ktorí majú čo povedať k výžive detí a mládeže. Zaoberali sme sa rôznymi témami, no tri boli nosné. Hovorili sme o obezite detí, diétnom stravovaní a o mlieku v školách.“
S obezitou detí bojuje celý svet, výnimkou nie je ani Slovensko. „Prekvapila ma informácia, že v tomto smere ešte nie sme u nás na tom tak zle, ako v iných štátoch. Napriek tomu musíme obezite detí venovať pozornosť. Aj v školských jedálňach. Musíme hľadať také potraviny, ktoré by boli pre deti výdatné, výživné a neviedli by k obezite.“
Významnou otázkou je v súčasnosti aj diétne stravovanie. Veľa mládeže má napríklad celiakiu či cukrovku, takže nemôže konzumovať všetky klasické potraviny. Ministerstvo školstva preto presadzuje, aby napríklad v meste bola jedna školská kuchyňa, ktorá by diétne jedlá pripravovala aj pre ostatné jedálne. „V prípade obcí je to zložitejšie, i keď v istých spádových oblastiach by sa to dalo vyriešiť. V Chrenovci-Brusne sme už v minulosti diétne varili, pričom sme sa na tom dohodli s rodičmi. V tejto problematike je dôležitá komunikácia a ochota vyjsť v ústrety,“ zdôraznila V. Beránková.
Na popradskej konferencii sa hovorilo aj o mlieku. Zavedenie mliečnych desiat si školy pochvaľujú, rovnako tak aj rodičia či samotné deti. V Chrenovci-Brusne je približne rovnaký počet žiakov, ktorí obedujú v jedálni i desiatujú. „Od istej firmy dostávame jogurty. Za každý jeden dostaneme 70 halierov. Na konci školského roka sa to zráta a za získané prostriedky môžeme niečo zaobstarať do kuchyne,“ vysvetlila V. Beránková a dodala: „Aj to je dôkaz, že školské jedálne nestagnujú, nestoja na jednom mieste, ale reagujú na aktuálne požiadavky doby.“
