Tam, kde žijú ľudia, žijú aj potkany. Človek im totiž pre život vytvára ideálne podmienky špinou, nečistotou a neporiadkom. Dobre sa im žije nielen v kanalizácii, kde sa ich zdržuje väčšina, ale napríklad aj na divokých skládkach, či vo vysokej, nepokosenej tráve.
Roznášači chorôb
Potkany sú mnohým odporné, boja sa ich. Strach vychádza z toho, že by nás mohli uhryznúť, či inak ublížiť. Deratizér Peter Lackovič však zdôrazňuje, že „rovnako ako mnohé iné zvieratá, ani potkan neublíži bezdôvodne. Je to plachý tvor, bojí sa ľudí. Keď sa však ocitne v nebezpečenstve, zoči – voči človekovi, ktorý sa ho snaží chytiť či dokonca usmrtiť, môže zaútočiť, pretože sa bráni.“
Hlavný dôvod, prečo by mal mať človek obavy z potkanov, je ich schopnosť prenášať rôzne nákazlivé choroby. Im neublížia, ľuďom však môžu. „Aj preto je potrebné, aby všetci zainteresovaní venovali deratizácii patričnú pozornosť. Je to úloha samospráv, firiem, organizácií, ale aj ľudí bývajúcich v rodinných domoch i obyvateľov činžiakov. Deratizácia by mala byť vykonávaná v jednom termíne, teda v priebehu jedného až dvoch mesiacov, pretože vtedy je najúčinnejšia,“ zdôrazňuje P. Lackovič.
Najlepším obdobím na deratizáciu sú jar a jeseň, pretože vtedy je najviac samíc potkanov kotných.
Bez otravy
Samosprávy investujú do deratizácie rôzne sumy peňazí. Záleží na tom, akú ponuku dajú firmy, ktoré ju realizujú. Šetriť sa však v tejto oblasti nevypláca. Podľa niekoľkoročných skúseností P. Lackoviča je napríklad v prípade Prievidze adekvátna suma na preventívnu deratizáciu na jar a v jeseni pol milióna korún. „Samotná deratizácia je náročná. Musíme otvoriť každý poklop a zavesiť tam návnadu, ktorá je pre potkanov neodolateľná. Nechceme ju dovnútra len tak hodiť, pretože hlodavce by ju niekde zatiahli, odložili možno na neskôr. Takto si z nej musia odhryznúť. Nie je to otrava. Obsahuje však prípravok proti zrážanlivosti krvi. Potkan je najskôr malátny a po pár dňoch hynie.“
Miesta, kde boli návnady nasadené, deratizér kontroluje. Ak prípravok rýchlo „zmizne“, je jasné, že v tom mieste je veľa potkanov a musí tam byť daná ďalšia návnada. Podľa toho, koľko ich potkany skonzumujú, toľko ich bolo približne usmrtených.
Odpoveď na otázku, koľko je napríklad v Prievidzi potkanov, nepozná nikto. „Isté je, že potkany sa veľmi rýchlo rozmnožujú. Jeden pár môže mať teoreticky pri ideálnych podmienkach až tisíc potomkov, pričom v tomto počte sú ich deti i vnúčence. Samica je tri týždne kotná, štyri mesiace dojčí mláďatá, no tie už keď majú tri mesiace, sa môžu rozmnožovať,“ šokuje P. Lackovič.
Cit pre nebezpečenstvo
Fenoménom posledných rokov je, že potkany sa dokážu v celých húfoch presúvať aj niekoľko kilometrov. Peter Lackovič robí už niekoľko rokov deratizáciu aj v ZOO Bojnice.
Raz sa však aj po jej vykonaní objavilo na jednom mieste v zoologickej záhrade niekoľko desiatok potkanov. „Presunuli sa sem z iného miesta. Bolo to v čase, keď vybuchol muničný sklad vo Vojenskom opravárenskom podniku Nováky, problémy boli aj v baniach. Možno ich niečo vyľakalo na nejakej skládke odpadu. Zavetrili nebezpečie, tak sa vydali na útek. Veď preto si aj baníci v podzemí doslova chovajú potkany, aby ich upozornili na prípadné nebezpečenstvo.“
O potkanoch kolujú rôzne viac či menej pravdivé informácie a fámy. Napríklad, že po potrubí sa dokážu vyšplhať aj na desiate poschodie paneláku. „Je to pravda. Zvlášť ak sú rúry hrdzavé alebo kameninové, nie je to pre ne problém. Poradia si však aj s plastovými,“ upozorňuje Peter Lackovič.
Dobrou správou pre ľudí je, že keď potkan v priebehu piatich dní nedostane žiadnu potravu, zomiera. Preto si neustále hľadá potravu a deratizéri to využívajú pri ich hubení, keď im kladú návnady, ktorým neodolajú.
Je tiež známe, že potkany sú nočné tvory, vtedy vyliezajú zo svojich úkrytov. Pokiaľ sa objavia vonku počas dňa, je to kvôli chorobe. Signalizovať to tiež môže, že sú premnožené a musia si už aj vo dne hľadať potravu. „Len človek môže zapríčiniť ich premnoženie. Ak bude vytvárať neporiadok a nebude deratizovať zodpovedne,“ dodal P. Lackovič.
