Aby bol obraz o ňom úplný, žiada sa popri ambulantnej starostlivosti hovoriť aj o ústavnej, ktorú poskytuje Nemocnica s poliklinikou (NsP) Prievidza, so sídlom v Bojniciach.
Premiér R. Fico sa na otvorení Unikliniky vyjadril, že nie je proti tomu, aby súkromný kapitál vstupoval do zdravotníctva. „Práve naopak,“ dodal, „v kombinácii so štátnymi zdrojmi sme schopní vytvoriť efektívny zdravotnícky systém.“ Primátor Prievidze a predseda Združenia miest a obcí hornej Nitry J. Bodnár o.i. upozornil, že koncentrácia priemyslu v regióne negatívne poznačila jeho životné prostredie i zdravie Hornonitranov a jestvujúce zdravotnícke zariadenia, často nie vlastnou vinou, nemohli poskytnúť pacientom najmodernejšie diagnostické prostriedky.
Obe vyjadrenia nepriamo hovoria aj o bojnickej nemocnici, ktorá je vlastníctvom Trenčianskeho samosprávneho kraja, ale „nesie na chrbte ťažký batoh štátneho dedičstva v podobe rozostavaného monobloku.“ Bez štátnej pomoci až v posledných rokoch postupne odstraňuje modernizačný dlh v prístrojovom vybavení. Preto vznikajú otázky, prečo vstúpil súkromný kapitál do hornonitrianskeho zdravotníctva s investíciou 320 miliónov korún práve do ambulantnej starostlivosti, nakoľko tým supluje či dopĺňa činnosť nemocnice, akým hodnotením kvality NsP je vznik Unikliniky a čo z toho vyplýva pre pacientov a nemocnicu? Riaditeľ nemocnice Ladislav Gerlich k tomu hovorí: „My si vážime to, čo urobila Unipharma, že vytvorila špecializované priestory pre ambulancie neštátnych lekárov. To je niečo, čo tu neurobil nik už 50 rokov. Už toto je v prospech pacientov. Mimoriadnym prínosom je špičkové pracovisko magnetickej rezonancie, ktoré dosiaľ v regióne nebolo a pacienti museli za touto službou cestovať mimo hornej Nitry. No najmä ak v Uniklinike nájdu nejakú formu vzájomnej spolupráce lekárov, môže to podstatne zlepšiť ambulantnú starostlivosť. A zároveň pri dobrej spolupráci priniesť aj zlepšenie služieb ústavnej starostlivosti, teda v našej nemocnici. Sú to spojené nádoby, tieto dva systémy nemožno oddeľovať, ani ich stavať proti sebe. Vznik Unikliniky nie je pre nás problém. Náš hlavný problém je niekde úplne inde. Spočíva v nepreplácaní uznaných výkonov našej nemocnice zdravotnými poisťovňami, predovšetkým VšZP.“
Nie je tajomstvom, že do Unikliniky odišli aj pracovníci nemocnice, preto sa jej to dotýka aj v ekonomickej a personálnej oblasti. Ladislav Gerlich to nevidí dramaticky, naopak: „V tomto prípade ide o troch lekárov a päť zdravotných sestier, ktorí si u nás znížili pracovný úväzok, alebo odišli do Unikliniky. Iste, každý personálny úbytok robí problém, ale s tým si vieme poradiť. V tomto momente ešte nemôžeme odhadnúť, aké percento výkonov z ambulantnej starostlivosti nám Uniklinika zoberie. Budeme to sledovať. Na druhej strane môžeme vďaka jej činnosti zvýšiť výkony v našej hlavnej, teda ústavnej starostlivosti. Veď keby systém fungoval ako má, ambulancie by ani nemali byť podstatnou zložkou našej ekonomiky. Hneď 2. októbra ma navštívil riaditeľ Unikliniky Róbert Vetrák, ktorý mi tlmočil, že má predstavu o spolupráci s našou nemocnicou, že Uniklinika nemá záujem na oslabení nemocnice, naopak, má výrazný záujem na riešení našich problémov. Vidí totiž v ich a našej činnosti možný synergický efekt. A ja s ním súhlasím.“
