„Dnes sa už z toho vyžiť nedá, športové lekárstvo sa stalo len okrajovou časťou lekárskej profesionality,“ vysvetlil člen zdravotnej komisie pri Mestskom zastupiteľstve v Prievidzi a lekár Jaroslav Cigaňák.
Podľa jeho slov mládež dnes športuje menej ako kedysi. „V minulosti deti športovali aj neorganizovane, za činžiakmi, dnes sa ich horko ťažko snažíme prinútiť k niečomu organizovanému,“ povedal a vysvetlil dôvod: „Mladí majú slabú motiváciu, napríklad aj ekonomickú. Vidia, že sa dá zarobiť aj bez fyzickej námahy.“
Podľa basketbalového trénera Jána Pavláka však existuje aj iný dôvod. „Kedysi aj rodičia viac podporovali deti, čo sa týka športovania. V minulosti sme mali možnosť vyberať žiakov do športových tried. Dnes to už nie je výber, ale nábor. Záujem detí o šport výrazne poklesol, čím trpí aj úroveň dosiahnutých výsledkov,“ tvrdí. Ako ďalej vysvetlil, „pred rokmi boli v športovej triede jeden - dva prípady výkonnostne slabších jedincov, dnes je to naopak. V kolektíve je jeden - dvaja výkonnostne nadpriemerní, ostatní predstavujú priemer, často až podpriemer.“
Lenivé deti
Nezáujem o pohyb súvisí aj so súčasným štýlom života. Mládeži sa nechce vstať od televízie či počítača a už vôbec nie vynakladať fyzickú námahu. J. Pavlák však upozorňuje, že „dnes obľúbené aktivity detí nevedú k zdravému spôsobu života. Preto je stále viac obéznych a doslova lenivých detí, ktoré nemajú žiadny pohyb.“ Nehovoriac o negatívnych javoch, ktoré sú stále bežnejšie, napríklad alkohol, drogy či násilie.
„Nešportovanie“ však zapríčiňuje oveľa viac zdravotných rizík. Okrem fyzických komplikácií, ako vysoký tlak, srdcovo-cievne ochorenia či obezita, so sebou absencia pohybu prináša aj psychické problémy. „V spoločnosti sa dnes vyskytuje veľa depresií, dokonca samovrážd a práve šport vedie k tomu, že sa organizmus uvoľní, relaxuje. Pohyb vyvoláva dobrú náladu, vybíja sa pri ňom vnútorná nervozita, vytvárajú priateľstvá medzi mladými, športovanie stmeľuje mladé rodiny, udržuje vieru nielen vo vlastné sily a vytvára správne návyky pre hygienu tela i duše,“ upozorňuje J. Cigaňák. „Okrem toho aj hustota kostí sa získava v detskom veku, telesná aktivita podporuje ukladanie vápnika. Dnes, keď športovanie absentuje, môžeme predpokladať, že u tejto generácie bude v budúcnosti pribúdať prípadov zlomenín,“ dodáva.
Nebudeme už potrebovať športových lekárov?
Počet športovo aktívnych mladých ľudí z roka na rok klesá. Úmerne s tým ubúdajú aj telovýchovní lekári, ktorí majú byť akýmisi poradcami a usmerňovateľmi športovcov. Tento odbor má predovšetkým nabádať deti a mládež na šport, ktorý prináša zdravý duševný aj fyzický vývoj. Keby bol počet telovýchovných lekárov vyšší, „možno by sme potrebovali menej psychiatrov, psychológov a zmiernili by sa negatívne javy v spoločnosti,“ myslí si Jaroslav Cigaňák a dopĺňa: „Zdravotné poisťovne však financujú telovýchovné lekárstvo skoro nulovo. Stav pretrváva už dve desaťročia a z priamych platieb športovcov sa kvalitné prístroje na telovýchovné vyšetrenia kúpiť nedajú. Odbor športového lekárstva takto „prirodzene“ zaniká. Radšej sa investuje do liekov ako do preventívnych programov, na ktoré športová medicína nabáda nielen mládež, ale aj dospelých.“
Vízia do budúcnosti
Aj keď sa môže zdať, že súčasná situácia sa bude len zhoršovať a my budeme svedkami vzrastajúcej detskej kriminality či stále intenzívnejšieho problému s obéznymi a zdeprimovanými deťmi bez pozitívnych záujmov, opak sa môže stať pravdou. Ako vysvetlil J. Pavlák, „v tomto smere som optimistom a verím, že rodičia si uvedomia negatíva pretrvávajúcej situácie a budú ju riešiť. Pretože každému by malo záležať na tom, aby jeho dieťa malo zaistený zdravý vývoj a správny spôsob života.“
Jaroslav Cigaňák považuje za dôležité aj vytvorenie vhodných podmienok pre športovanie. Lebo kde je príležitosť, tam je aj vôľa. „Deťom treba dať šancu športovať a pozitívne na ne v tomto smere vplývať,“ vysvetlil.