Zásluhu na tom nemá mesto, ani nejaká firma, organizácia, či spolok. Malý oddychový parčík a ďalšie terénne úpravy urobil jeden z obyvateľov domu – Augustín Bôc. A dodnes sa o tieto plochy stará. Nečudo, že viacerí čitatelia nás už upozornili na toto príjemné zákutie.
Augustín Bôc žije v Prievidzi len osem rokov. „Pochádzam z Kremnice. Po roku 1968 mi vtedajšia moc neumožnila v tomto meste pracovať a teda ani žiť. Nemohol som sa venovať tomu, čo som chcel. Odišiel som do Bratislavy, kde som dlhé roky robil v energetike. Keď som v roku 2000 odchádzal do dôchodku, uvažoval som nad návratom do Kremnice. Ozval sa mi však známy z Prievidze. Navrhol mi, že môžem v tomto meste získať byt, výmenou za ten, ktorý som mal v Bratislave. Hodžova ulica sa mi páčila, rovnako tak aj byt, preto som s výmenou súhlasil,“ rozhovoril sa o svojom príchode do Prievidze Augustín Bôc.
Krátko po nasťahovaní do bytu si začal všímať svoje okolie. Plochy, ktoré boli v okolí obytného domu si vedel predstaviť aj krajšie, ako boli. Žiadnu záhradnú architektúru neštudoval, len dva roky sa venoval záhradníctvu. Prirástlo mu k srdcu. Už v Bratislave sa snažil zveľaďovať svoje okolie. Nečinný preto A. Bôc nebol dlho ani v Prievidzi. „Postupne som plochy renovoval, vytvoril som jazierko, nasadil rastliny, kvety, vybudoval chodníčky, či obrubníky. Bolo to ešte v čase, keď bol zbúraný bývalý dom osvety. So psíkom som chodil na prechádzky a vždy som si z toho veľkého rumoviska priniesol dve – tri kocky, ktoré tvorili chodník pred touto budovou. Nikto mi na to, našťastie, nič nepovedal.“
Augustín Bôc obyčajnú ulicu premenil na príjemnú zelenú zónu, v ktorej sa dá oddychovať i relaxovať. Námety na úpravy terénu vymýšľa sám, rád sa však inšpiruje aj odbornými publikáciami a časopismi. Zaujímavosťou jeho koníčka je, že ho robí úplne zadarmo, dokonca aj kvety, či iné rastliny nakupuje za vlastné peniaze. „Jedine kosačka bola kúpená z domového fondu,“ pripomenul A. Bôc. Na terénne úpravy si nikdy nepýtal žiadne povolenia a ani ho nikdy nikto neupozornil, že to robiť nemôže.
Susedom sa jeho aktivita páči, i keď asi nie úplne všetkým. A. Bôc hovorí: „Prekvapuje ma, že hlavne starší ľudia, ktorí tu už dlhšie bývajú, sú k takýmto veciam chladnejší. Akoby ani neboli radi, že okolie domu majú pekne upravené. Nájdu sa však aj takí, ktorí mi pomôžu. Napríklad pri polievaní. Upozorňujem ich, že keď nesú plastovú fľašu do kontajnera, nech ju naplnia vodou a nechajú vonku. Ja s vodou popolievam rastlinky a fľašu dám do kontajnera.“
Augustína Bôca jeho práca veľmi teší. Nevie si predstaviť, že by len celé dni bol v byte, pozeral televíziu alebo čítal knihy. Chce byť jednoducho užitočný.
