Zároveň však jedným dychom vyjadrujem pochybnosť, či je tento systém kontroly efektívny a účinný, či v nás občanoch zvýši záujem o separovanie. Prečo toľké pochybnosti?
Počas niekoľkých dní som totiž bola náhodným svedkom dvoch udalostí. V jeden podvečer zastavilo osobné auto neďaleko nášho obytného domu a jeho osádka do kontajnera vyhodila dve vrecia jabĺk. Bez ostychu, bez zaváhania, zrejme aj bez počtu, že robia čosi, čo sa nemá.
V jedno popoludnie v tom istom týždni vonku pracoval obyvateľ nášho domu, ktorý sa o jeho okolie vzorne stará už niekoľko rokov. Stará sa o miniparčík, ktorý sám vybudoval. V spomínané popoludnie trhal burinu a dával ju do kontajnera. Prišiel k nemu kontrolór a dal mu patričnú lekciu s upozornením, že príde skontrolovať, či nebude preplnený kontajner. Nezapojila som sa do tohto dialógu, jednoznačne som však na strane pána trhajúceho burinu.
Je chvályhodné, že mesto postupne zavádza separovaný zber, ktorý časť občanov, žiaľ, ignoruje. Chcem veriť, že situácia sa bude zlepšovať v prospech separovania a tým aj životného prostredia.
Myslím si však, že je potrebné sa systematicky venovať aj biologickému odpadu. Hrsť zeliny je v tomto smere len tou príslovečnou kvapkou v mori.
