Štvrtok, 29. september, 2022 | Meniny má Michal, Michaela

Machu Picchu nestačí len vidieť na fotkách, treba ho osobne zažiť

K ČASTIAM SVETA, ktoré my, Slováci, považujeme za exotické, patrí aj Južná Amerika. Čosi vieme povedať o Brazílii, Argentíne, Venezuele, menšie štáty sú pre nás neznámou. Roman Turcel z Prievidze sa rozhodol zavítať do Peru, hornatej krajiny. Cieľom jeho

Dlhá cesta
Prvou zastávkou Romana Turcela na jeho dobrodružnej ceste bola Florida v Spojených štátoch amerických, kde sa zastavil u známych. „Videl som čistučké ulice, nádherné stavby. Až sa mi tá krása zdala gýčová. Bol to absolútny protipól toho, čo ma čakalo v Peru,“ rozhovoril sa Roman a pokračoval: „Cesta na vytúžené Machu Picchu bola zložitá. Pôvodne som si chcel v Amerike kúpiť nejaký zájazd, rýchlo som však zistil, že na moje pomery je to príliš drahé. Rozhodol som sa teda cestu kombinovať. Z Orlanda som letel do Panamy, odtiaľ do hlavného mesta Peru Limy. Tam som čakal asi dvanásť hodín na let do mesta Cusca. Ďalej som cestoval minibusom, vlakom a až posledný autobus ma vyviezol na Machu Picchu.“
Roman v Peru strávil len päť dní, no ako priznal, väčšinu z tohto času precestoval.
Špina a zápach
Metropola Peru príliš dobrý dojem na Romana neurobila. Kontrast so spomínanou Floridou bol priepastný. „Letisko a hotel, miesta, ktoré navštevujú turisti, boli pekné. Podobné to bolo aj v blízkosti kultúrnych pamiatok, teda rôznych chrámov a veľkých koloniálnych domov Španielov. Všade inde bolo veľa špiny a zápachu. Po uliciach behalo množstvo túlavých psov, výnimkou neboli ani výkaly. Ich kultúra života je jednoducho zvláštna. Už len samotné domy sú dosť odpudzujúce. Postavené sú z hliny, ktorej je všade neúrekom. Otec postaví akúsi chatrč, syn k nej niečo „prilepí“ a takto to ide z generácie na generáciu.“ Ešte väčšia špina a predovšetkým chudoba je viditeľná na vidieku.
Napriek tomu obyvatelia Peru majú aj najmodernejšie výdobytky doby, internet nevynímajúc. Roman zavítal do jednej z internetových kaviarní. Okrem počítačov v nej však boli na špinavých stenách polepené rôzne plagáty, obrázky, nechýbali plastové stoličky. Pol hodina na internete stála Romana len sedem korún. No určite by bol radšej zaplatil viac, keďže za tridsať minút sa mu podarilo odoslať vďaka pomalému internetu len jeden e-mail.
V cudzej krajine by bolo hriechom neochutnať miestnu kuchyňu. Romanovi chutila. „Dal som si napríklad omeletu, ktorá bola veľmi dobrá. Ryža či zemiaky boli bez chuti a menej slané, no dali sa zjesť. Ako nápoj ponúkajú čaj z koky, z ktorej sa vyrába kokaín. Táto rastlina je u nich legálna. Tunajší ľudia totiž žijú často aj v štyritisícovej nadmorskej výške, kde je riedky vzduch. Aby vládali pracovať, pijú čaj z koky, prípadne žujú jej listy.“
Kamenný unikát
Úplne iný svet človek objaví na Machu Picchu. Horu, ktorá je vo výške asi 2500 metrov nad morom osídlili ľudia už dvesto rokov pre naším letopočtom. „Vybudovali unikátne mesto, ktoré sa v tejto obrovskej výške rozkladá na ploche pätnástich hektárov. V horách ho doslova ukryli. Istému americkému bádateľovi sa ho podarilo objaviť až v roku 1911. Pre verejnosť bolo sprístupnené len v roku 1983. Je obdivuhodné, že vtedajšia civilizácia mala svoje pravidlá, sociálnu kultúru,“ s nadšením rozpráva Roman Turcel.
Priamo na Machu Picchu každého zaujme architektúra stavieb. Ako mohol niekto dvesto rokov pred Kristom niečo také postaviť? Túto otázku si kládol aj Roman. „Pracovali len s tým, čo mali k dispozícii – drevo, kamene, hlinu, rastliny a vodu. Neraz obrovské kamene sú však precízne poukladané, opracované, zapadajú jeden do druhého tak, že medzi ne nedostanete žiletku. Vybudovali si terasy, na ktorých pestovali kukuricu, zemiaky, obilie. Chovali lamy, ktoré pravdepodobne využívali ako ťažné zvieratá, ale aj na mlieko, mäso a z ich kožušiny si vyrábali odevy či prikrývky. Neuveriteľné je, že v tej výške mali dokonca kanalizáciu alebo toalety na malú potrebu zvlášť pre mužov a pre ženy. Stavali tiež pyramídy, rovnako ako v Egypte. Musíme si však uvedomiť, že v tom čase nebola táto civilizácia objavená, okolitý svet o nej ani netušil. Veď až po dlhých stáročiach dorazili na lodiach k brehom Južnej Ameriky Španieli.“
Roman Turcel bol na Machu Picchu asi štyri hodiny. Za tento čas vraj nemal šancu, aby celé historické stavenisko obišiel. Ak si ho chcel odfotiť, musel vyjsť na vyvýšené miesto. I tak sa mu však podarilo z celej plochy zachytiť asi len jednu tretinu.
Splnený sen
„Ťažko sa mi opisuje, čo tam človek prežíva, keď sa po tej nádhere rozhliadne. Na fotkách niečo vidíme, no atmosféru, ktorá na Machu Picchu je, treba zažiť na vlastnej koži. Keď si na tie chvíle tam spomeniem, ešte teraz mám zimomriavky,“ odmlčí sa na chvíľu Roman. Je šťastný, že sa mu splnil sen, ktorý mal už od detstva. „Nie je zložité dnes, keď máme silné mechanizmy a jemnú elektroniku niečo postaviť alebo zostrojiť. Je jednoduché využiť to, čo niekto objavil a vymyslel, byť užívateľom nástrojov a pomôcok. Tí ľudia na Machu Picchu však nemali nič také. Využili len to, čo im ponúkla príroda. Navyše všetko sami vymysleli, neokopírovali nič z iného kúta sveta. Práve to ma na Machu Picchu fascinuje.“
Roman teda napriek zdĺhavej ceste, nepríjemným colníkom pri prílete do USA, či nehostinnej krajine neľutuje, že podstúpil toto malé dobrodružstvo. V Peru bol úplne sám. Priznáva, že mal i strach. Ale oveľa väčšia bola jeho túžba vidieť Machu Picchu.

Najčítanejšie na My Horná Nitra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
  2. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  3. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo
  4. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  5. Takto si nastavíte, aby vám maily od SME nekončili v spame
  6. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech
  7. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať?
  1. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  2. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo
  3. Jednodňovú zdravotnú starostlivosť preferujú lekári aj pacienti
  4. Union prepláca všetky doplatky za lieky pre deti do 18 rokov
  5. Medzi prírodnými izoláciami vedie celulóza
  6. Zvyšky z vašej kuchyne môžu pomôcť v boji s klimatickou krízou
  7. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  8. Nie všetko sa deje na červenom koberci
  1. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 11 617
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 11 291
  3. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 4 099
  4. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 711
  5. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 280
  6. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME 2 591
  7. OMV mení kuchynský olej za kávu. Teraz na celom Slovensku 2 516
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 446

Blogy SME

  1. Maria Greitzer: Odberatelia plynu z Nord Stream
  2. Tereza Krajčová: Grécke Atény 3/4: Pláže a ostrovy – Glyfada, Aegina a neobývaný raj Moni
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá
  4. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  5. Anton Kaiser: Krokom po minulosti rodiny Migazzi
  6. Adriana Boysová: Šuškandou opradená sexuálna výchova
  7. Matúš Lazúr: Kto bude šetriť a kto to celé zaplatí
  8. Miriam Studeničová: Je čas poznať pravdu o astrálnom svete
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 15 501
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 13 956
  3. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 8 643
  4. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 6 323
  5. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 578
  6. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí. 3 470
  7. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 242
  8. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 908
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Ilustračná snímka.

Nemocnica v Handlovej začne od stredy očkovať záujemcov aj upravenou vakcínou proti ochoreniu COVID-19 zameranou na variant omikron.


TASR 12 h
Lukáš Sluka (vpravo) prispieva k víťaznému ťaženiu Prievidze.

Piata liga nie je súťaž hodná Prievidze, tvrdí člen tímu, ktorému sa v tabuľke darí.


Peter Popelka 18 h
Bojnický zámok. ilustračné foto

Vonkajšie slávnostné osvetlenie Bojnického zámku bude Slovenské národné múzeum (SNM)-Múzeum Bojnice používať len počas špeciálnych príležitostí.


TASR 19 h
Ilustračné foto.

Nemocnicu s poliklinikou (NsP) Prievidza so sídlom v Bojniciach povedie naďalej Peter Glatz. Ten bol doteraz poverený riadením zdravotníckeho zariadenia.


TASR 19 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vodiči sa dlhodobo sťažujú, že na Hutách sa na asfalte šmýka.


26. sep

Na diaľnicu muža vraj poslala navigácia.


TASR 20 h

Dostavba bude trvať dlhšie a štát zaplatí viac.


22 h

Policajti namerali v mestskej časti Považskej Bystrice Milochov 28-ročného vodiča Kie Ceed, ktorý prekročil maximálnu povolenú rýchlosť o 75 kilometrov za hodinu (km/h).


TASR 27. sep

Blogy SME

  1. Maria Greitzer: Odberatelia plynu z Nord Stream
  2. Tereza Krajčová: Grécke Atény 3/4: Pláže a ostrovy – Glyfada, Aegina a neobývaný raj Moni
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá
  4. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  5. Anton Kaiser: Krokom po minulosti rodiny Migazzi
  6. Adriana Boysová: Šuškandou opradená sexuálna výchova
  7. Matúš Lazúr: Kto bude šetriť a kto to celé zaplatí
  8. Miriam Studeničová: Je čas poznať pravdu o astrálnom svete
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 15 501
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 13 956
  3. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 8 643
  4. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 6 323
  5. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 578
  6. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí. 3 470
  7. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 242
  8. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 908
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu