Týral ju na chalupe
Ivan, v minulosti už trikrát súdne trestaný, by si mal odsedieť úhrnný trest trinásť rokov. Okresný súd ho uznal vinným zo zločinu obmedzovania osobnej slobody, prečinu ublíženia na zdraví, prečinu nebezpečného vyhrážania a zločinu sexuálneho násilia.
Začiatkom decembra vylákal svoju exmanželku na spoločnú chalupu do Čavoja, kde sa mali obaja stretnúť s údajnými kupcami. Po príchode však Vieru omráčil elektrickým paralyzérom, bil dreveným valčekom po hlave a napokon ju priviazal k drevenej konštrukcii v tvare kríža, kde ju asi šesť hodín mučil a znásilňoval. „Pri živote ma držali len myšlienky na moje deti a strach, kto sa o ne postará, keď tu už ja nebudem,“ uviedla pred sudcom poškodená, ktorej sa násilníka podarilo prehovoriť a upokojiť slovami, že sa k nemu vráti. Zobral ju preto do nemocnice, no prinútil ju klamať o príčinách zranení, ktoré mala utrpieť pri autonehode. Lekár však zistil, že rozsiahle poranenia na jej tele majú iný pôvod, preto zalarmoval políciu, ktorá Ivana zadržala priamo v nemocnici.
Dôkazy sú proti nemu
Prokurátorka vo svojej záve-
rečnej reči uviedla, že „obžalo-
vaný klame a zavádza, jeho výpoveď považujem za nepravdivú a účelovú.“ Ako doplnila, čin mal podľa nej premyslený, dokonca Viere vedel povedať,
aký trest mu zaň hrozí. Išlo o plánovanú pomstu za to, že sa rozhodla po dvadsaťročnom manželstve žiť sama.
V Ivanov neprospech boli aj výpovede súdnych znalcov z odboru psychológie a psychiatrie, podľa ktorých má sklony k agresii, nižšiu citlivosť k mravným normám a snahu presadzovať vlastný názor. Ivan M. však na svojej výpovedi trval a akúkoľvek vinu počas celého procesu odmietal. Senát ale rozhodol, že si vo väzení posedí trinásť rokov. Výšku trestu sudca odôvodnil aj „brutalitou, s akou boli činy spáchané.“
Z budúcnosti má strach
Ivanovi, ktorý sa počas celého procesu správal sebavedome až arogantne, hrozilo až pätnásť rokov za mrežami. Proti rozsudku sa na mieste odvolal, jeho prípad teda preberie Krajský súd v Trenčíne.
Viera po pojednávaní vyjadrila úľavu. „Som rada, že už to je za mnou, najradšej by som na všetko čo najskôr zabudla,“ uvie-
dla, no priznala, že občas sa jej v mysli vynoria scény z chalupy a do budúcnosti hľadí so strachom.
