Malí žiačikovia do prvého ročníka nastupujú zo škôlky alebo z domu. Podľa školskej psychologičky Zuzany Klačanskej sú deti na zmeny režimu v škôlke pripravované, doma by sa mali rodičia zamerať na cibrenie schopností, psychickú, emocionálnu a motivačnú prípravu. „Rodič by sa mal s dieťaťom hrať, mimoriadne dôležitá je aj komunikácia,“ vysvetlila Z. Klačanská a dodala, že netreba predškolákov učiť čítať a písať, pokiaľ o to nemajú sami záujem. Naopak kreslením, maľovaním či vystrihovaním sa precvičuje jemná motorika rúk, ktorá je základom písania. „Dnes majú deti často problém a rečou a práve komunikáciou s rodičmi sa mu dá predchádzať,“ vysvetlila psychologička a citovala výskum, z ktorého vyplýva, že rodičia sa s deťmi denne rozprávajú, čo sa nezáväznej komunikácie týka, desať minút. Často tak prehliadajú záujmy, pocity a prežívanie svojich ratolestí.
Pred nástupom do školy deti často najviac trápi nedostatočná motivácia, radosť z práce či neschopnosť zaradiť sa do nového kolektívu. „Dôležitú úlohu tu zohráva učiteľka, ale aj rodičia, ktorí by mali budúceho školáka na prichádzajúce zmeny pripraviť,“ uviedla Z. Klačanská a vyzdvihla predovšetkým pozitívnu motiváciu zo strany rodiny. Ak dieťa nechce chodiť do školy, alebo z nej má strach, môžu mu pomôcť najbližší, v horšom prípade odborník. Základom úspechu je aj spolupráca pedagóga s rodinou.
Podľa Z. Klačanskej je dobré pred prvým školským dňom stanoviť dieťaťu pravidlá. „Školáci by mali vedieť dodržiavať určitý režim a pracovať v systéme, naučia sa udalosti očakávať a zamerajú na ne svoju pozornosť, čo im uľahčí prácu. Nikdy však nie je správne stať sa otrokom tohto systému.“
Nielen pre prváčikov je nástup do školy niečím novým, neznámym. Aj pri prechode zo základnej na strednú školu môžu mať žiaci problémy. „Občas sa stretávam s tým, že študenti sa dostávajú do kolektívu sebe podobných. Aj keď na základnej škole vynikali, zrazu zapadnú medzi priemer a zvyknú sa s tým ťažko vyrovnať,“ uviedla psychologička a dodala, že často je na mladých zo strany rodičov vyvíjaný neprimeraný tlak kvôli horším známkam, na aké boli zvyknutí, čo sa môže negatívne odraziť na prístupe dieťaťa k škole. Dôsledkom môže byť aj nechuť chodiť do školy a snaha vyhýbať sa skúšaniu. Z. Klačanská prízvukuje, že „psychická podpora a stabilita v rodine je pri školskej príprave mimoriadne dôležitá.“
