Obyvateľom zoskupeným v tomto združení prekáža plánované otvorenie kameňolomu nad ich obcou. „V pohorí Vtáčnik je niekoľko už existujúcich kameňolomov a všetky plánujú rozšíriť ťažbu,“ vysvetlil za všetkých obavy Ivan Kadlečík. Do prostredia už aj tak značne zaťaženého, okrem iného banskou činnosťou, chemickými závodmi či vojenským opravárenským podnikom, by tak mal pribudnúť ďalší lom, ktorý podľa Ľubice Krauskovej dokonca ani nie je oficiálne zaregistrovaný.
Obyvatelia Cigľa sa obávajú najmä veľkej prašnosti a dôsledkov odstrelov a vibrácií. Nepáči sa im, že z rokovaní o otvorení kameňolomu boli úplne vynechaní, aj napriek tomu, že každý Cigeľčan k tomu má čo povedať. „Po celý čas bolo ticho, až v máji tohto roku sme na nástenke našli oznam, že už prebehlo územné konanie,“ vysvetľujú členovia OZ. Následne na to spísali petíciu, ktorú po vrátení starostom Štefanom Mjartanom doplnili o potrebné údaje, no aj tak bola napokon zamietnutá. Aj tak sa však nevzdali a chcú naďalej bojovať všetkými dostupnými prostriedkami.
Mnohí občania Cigľa sa nevedia zmieriť s myšlienkou, že obec, ktorá donedávna trpela banskou činnosťou, má opäť zažívať dôsledky priemyselnej aktivity. „V januári 2008 starosta oficiálne odsúhlasil využívanie miestnych komunikácií a poľných ciest“ uviedli nespokojní obyvatelia. Predsa sa však obávajú, že nákladné autá s kameňom budú jazdiť cez obec. Spoločnosť, ktorá má kameň ťažiť, plánuje vybudovať vlastnú cestu, tá však má viesť lokalitou, kde sú súkromné pozemky, ktorých vykupovanie nebude jednoduché a môže trvať roky.
Ohradili sa aj voči vyjadreniu starostu zo spomínaného článku, že obci z ťažby pripadnú nejaké benefity. Podľa Ľ. Krauskovej „obec dostane osem korún za vyťaženú tonu. Za rok by sa malo vyťažiť 95-tisíc ton, čo predstavuje 760-tisíc korún. Podľa Krajského úradu životného prostredia v Trenčíne by však výsledná spoločenská hodnota zničených biotopov predstavovala vyše 16 miliónov. Nepočítajúc škody na cestách, domoch a majetkoch obyvateľov.“ V Cigli predávajú lukratívne pozemky na individuálnu bytovú výstavbu. „Otázne je, či kupujúci tušia, že plánujú stavať domy len kilometer od budúceho kameňolomu,“ uvažujú občania.
Členovia OZ Vrchvoda tvrdia, že podľa neoficiálnych informácií bratislavská spoločnosť Kruh, ktorá s obcou podpísala zmluvu o budúcej zmluve, nakoniec v Cigli ani ťažiť neplánuje, ale dolovanie kameňa majú zabezpečiť už iné firmy. Podľa ich slov „ide o jednoduchú cestu, ako získať sprostredkovateľské peniaze a ako sa vyhnúť povinnosti dodržiavať podmienky zakotvené v zmluve s obcou.“
Predpokladaný objem ťažby je 95-tisíc ton kameňa ročne na území 4,76 ha. V prípade priveľkého zaťaženia prostredia môže zasiahnuť ministerstvo životného prostredia, na ktoré sa Cigelčania obrátili. „Dostali sme odpoveď, že plánované limity ťažby sú v stanovených medziach, preto nevidia dôvod skúmať posudzovanie vplyvov tejto ťažby na životné prostredie.
Cigeľčania bojujúci proti plánovanému kameňolomu sa obávajú devastácie prírody. Podľa nich je v jednom pohorí už teraz priveľa lomov a boja sa, že z ich obce sa stane priemyselná zóna. Nechápu, „prečo s tým starosta súhlasil, mohol byť predsa rád, že dedina ožíva a sťahujú sa sem mladí ľudia.“ Odvolávajú sa aj na myšlienku z príhovoru, ktorým pred dvoma rokmi v Cigli Š. Mjartan privítal počas osláv SNP občanov, hostí aj predstaviteľov vlády: „V dnešnom svete, keď sa ľudstvo ťažko prehrešuje proti prírode, keď sa hlasy ekológov strácajú v honbe za ziskami firiem, už nájdeme málo miesta, kde sa môžeme pokochať v peknej prírode...“ Členovia OZ Vrchvoda veria, že zodpovednosť za krásnu prírodu a starostlivosť o kvalitu života spája všetkých občanov Cigľa i celej hornej Nitry.